Rusi a Gruzínci dlho súperia o vplyv nad turisticky a poľnohospodársky atraktívnym územím na čiernomorskom pobreží, označovaným aj ako „sovietska riviéra“. Podľa ústavy z roku 1931 sa stalo Abcházsko autonómnou republikou v rámci Gruzínskej SSR. Stalin Abcházcov násilne potláčal a na ich miesta dosadzoval Gruzíncov. Po jeho smrti v roku 1953 sa však karta obrátila. Keď v júli 1989 zabili v Suchumi šestnásť študentov, prepukol ozbrojený konflikt, ktorý potlačila až Červená armáda. Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 znamenal pre toto územie tragédiu. Tamojší komunisti sa neúspešne pokúsili o pričlenenie k Rusku. Po vzniku samostatného Gruzínska sa Abcházsko odmietlo stať jeho regiónom a 23. júla 1992 vyhlásilo nezávislosť.
Tbilisi v reakcii na to do Abcházska poslalo armádu a začala sa vojna. Gruzínci spočiatku obsadili Suchumi, no neskôr sa na stranu Abcházcov postavili dobrovoľníci severokaukazských národov, najmä kozáci a Čečenci. Presne rok po vyhlásení nezávislosti sa podpísala dohoda o stiahnutí gruzínskych vojsk, na čo mala dohliadať OSN. Abcházsko však pokračovalo v zbrojení a s podporou ruskej armády celkom vytlačili Gruzíncov. Pri brutálnych etnických čistkách ich zabili viac ako 30-tisíc a vyhnali štvrť milióna, čo uvrhlo Abcházsko do medzinárodnej izolácie. Od roku 1994, keď bol uzavretý mier, je Abcházsko de facto ruským protektorátom; mierové jednotky tvoria ruskí vojaci a obyvatelia získali ruské pasy. Počas ostatnej vojny v lete 2008 Abcházci a Rusi vytlačili gruzínsku armádu aj z jediného miesta, ktoré kontrolovala – z Kodorského priesmyku.
Gruzínsko, ktoré hovorí o genocíde, vytvorilo už v roku 1993 zvláštnu skupinu na vyšetrovanie zločinov v Abcházsku. OSN prijala 27 rezolúcií a trvá na tom, aby bol pred Medzinárodným súdnym tribunálom uznaný fakt genocídy a etnických čistiek gruzínskeho obyvateľstva, ktoré sa nemôže vrátiť domov. Gruzínsko a medzinárodné spoločenstvo odmietajú uznať nezávislosť Abcházska, kam dnes do turizmu investujú ruskí podnikatelia a ročne prichádza milión ruských turistov. Ďalší rozvoj si Abcházci sľubujú od príprav zimných olympijských hier, ktoré budú v roku 2014 v neďalekom ruskom Soči. Konflikt s Gruzínskom je však naďalej iba zamrznutý, nie ukončený.
Tbilisi v reakcii na to do Abcházska poslalo armádu a začala sa vojna. Gruzínci spočiatku obsadili Suchumi, no neskôr sa na stranu Abcházcov postavili dobrovoľníci severokaukazských národov, najmä kozáci a Čečenci. Presne rok po vyhlásení nezávislosti sa podpísala dohoda o stiahnutí gruzínskych vojsk, na čo mala dohliadať OSN. Abcházsko však pokračovalo v zbrojení a s podporou ruskej armády celkom vytlačili Gruzíncov. Pri brutálnych etnických čistkách ich zabili viac ako 30-tisíc a vyhnali štvrť milióna, čo uvrhlo Abcházsko do medzinárodnej izolácie. Od roku 1994, keď bol uzavretý mier, je Abcházsko de facto ruským protektorátom; mierové jednotky tvoria ruskí vojaci a obyvatelia získali ruské pasy. Počas ostatnej vojny v lete 2008 Abcházci a Rusi vytlačili gruzínsku armádu aj z jediného miesta, ktoré kontrolovala – z Kodorského priesmyku.
Gruzínsko, ktoré hovorí o genocíde, vytvorilo už v roku 1993 zvláštnu skupinu na vyšetrovanie zločinov v Abcházsku. OSN prijala 27 rezolúcií a trvá na tom, aby bol pred Medzinárodným súdnym tribunálom uznaný fakt genocídy a etnických čistiek gruzínskeho obyvateľstva, ktoré sa nemôže vrátiť domov. Gruzínsko a medzinárodné spoločenstvo odmietajú uznať nezávislosť Abcházska, kam dnes do turizmu investujú ruskí podnikatelia a ročne prichádza milión ruských turistov. Ďalší rozvoj si Abcházci sľubujú od príprav zimných olympijských hier, ktoré budú v roku 2014 v neďalekom ruskom Soči. Konflikt s Gruzínskom je však naďalej iba zamrznutý, nie ukončený.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.