Zdá sa, že tento rok by to európskej elite konečne malo vyjsť. Lisabonskú zmluvu ratifikujú všetky štáty a európska integrácia začne svoju novú éru, v ktorej už ďalšie eurozmluvy nebudú potrebné. Ale inak bude zábava ? začína sa totiž české predsedníctvo EÚ.
Hoci robiť v časoch hospodárskej krízy a recesie v eurozóne akékoľvek prognózy je čistým veštením z krištálovej gule, náš tip je, že Íri na druhý pokus Lisabon schvália. Takzvané ústupky, ktorými EÚ na konci roka oblažila írskeho premiéra Briana Cowena, v kombinácii s tlakom a hrozbami, že ak Íri v reparáte neobstoja, pôjdu von z EÚ, by mali zabrať. A to napriek tomu, že v Írsku bude na jeseň 2009, keď sa očakáva konanie druhého referenda, oveľa blbšia nálada než v júni minulého roka, keď voliči odmietli Lisabon v pomere 53:47 percent. Írsky prepad HDP bude zrejme najhlbší v celej eurozóne, pribudnú zástupy nezamestnaných a premiér Brian Cowen je v Írsku ešte nepopulárnejší než George W. Bush doma. Declan Ganley, podnikateľ, ktorý masívnou kampaňou presvedčil v júni väčšinu Írov hlasovať „no", si však musí novú kampaň dobre premyslieť. Iste, bude môcť plamenne rečniť, že celé druhé referendum je podvod a popretie demokracie ? a bude mať pravdu. Môže dôvodiť, že ústupky EÚ sú len medovými motúzikmi, ktoré nič nemenia na podstate veci ? a tiež bude mať pravdu. Írski politici spolu s predstaviteľmi štátov EÚ, ktoré si načas v ostrovnej krajinke rozložia volebné stany, vytasia zas svoje zbrane: Ganley vám hovoril, že po schválení Lisabonskej zmluvy v Európskej komisii už nebudete mať stáleho komisára ako dnes. Vypočuli sme vaše obavy, milí Íri, zmenili sme jedno ustanovenie a komisár je váš. Ganley vám tiež hovoril, že po Lisabone budú v ohrození vaše dane, ako aj suverenita v morálnych otázkach ako potraty a eutanázia. Nemal síce pravdu, no my sme vypočuli vaše obavy a podpísali dodatkový protokol, ktorý vám suverenitu v týchto oblastiach zaručí explicitne. Milí Íri, je na vás, či chcete aj naďalej ostať v rodine európskych národov, alebo chcete dopady veľkej hospodárskej krízy riešiť sami. Zvíťazí teda strach, alebo írska hrdosť? Veru, Declan to nebude mať jednoduché. Vysvetľovanie, že najväčšia hrozba Lisabonskej zmluvy spočíva v tom, že umožňuje ďalšie presúvanie kompetencií bez schvaľovacej nevyhnutnosti v národných parlamentoch a referendách Írov asi k slzám nedojme.
.český cukor
V časoch českého predsedníctva EÚ, ktoré sa práve tento týždeň začalo, budú mať dôvody na obavy iného druhu aj európski lídri. Stretnúť sa s českým premiérom či ministrom zahraničia mimo kamier a diktafónov totiž obnáša značné riziko, že sa čoskoro dostane medzi novinárov prepis dôvernej debaty. V posledných dvoch mesiacoch si svoje užili najmä Francúzi. Európsku verejnosť najprv pozabával Nicolas Sarkozy, ktorý na stretnutí presviedčal českého premiéra Topolánka, akí sú arabskí lídri strašní. Z ministerstva zahraničných vecí v Prahe najnovšie prenikli ďalšie dva novembrové záznamy stretnutí Čechov s francúzskymi politikmi a diplomatmi. Z jedného vyplýva, že Francúzi veria druhému úspešnému referendu v Írsku menej než my v .týždni. Pierre de Boissieu, zástupca generálneho tajomníka EÚ, pred českým podpredsedom vlády Alexandrom Vondrom označil za „takmer nemožné", aby Íri Lisabon v tejto hospodárskej situácii odhlasovali. Diplomat Boissieu ďalej označil za veľké riziko volebné víťazstvo britských konzervatívcov Davida Camerona, ktorý voličom sľúbil, že zorganizuje ľudové hlasovanie o Lisabone. Boissieu sa Vondrovi zveril, že tento scenár by bol ešte horší než druhé írske odmietnutie a Briti by zaň „mali niesť zodpovednosť". Tento, v Únii veľmi vplyvný diplomat sa v prítomnosti Vondru taktiež vyjadril, že Maďarom poskytla EÚ finančnú pomoc aj z politických dôvodov, aby sa zabránilo nástupu Viktora Orbána. Ešte zopár takto uniknutých materiálov, a Česi to EÚ naozaj osladia vcelku chutne...
.čech a Francúz
Posledné úniky z českého MZV sú cenné aj preto, že ukazujú, kto v akej pozícii v rámci Únie vystupuje a zreálňujú naivné predstavy aj našich „integrátorov" o tom, že za jedným stolom sú si v Bruseli všetci rovní. Nuž, rovní ako rovní. Napríklad štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničia Jean Pierre Jouyet podpredsedu vlády Vondru a ministra zahraničia Schwarzenberga varoval: „Otázka inštitúcií bude citlivá ? ste pripravení na kritiku ČR pre nedokončenú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy? Najmä v EÚ Parlamente sa pripravte na veľkú kritiku." Vondra v reakcii Jouyeta ubezpečil: Česi „urobia všetko pre to, aby sme vyslali pozitívny signál". Zároveň sa Jouyeta opýtal, čo bude s Írskom. Francúz to objasnil: „Chceme na Írsko vytvoriť tlak, a použiť všetky dostupné nástroje."
Mimochodom, Vondra je vládny zástupca ODS, teda strany, ktorá sa ešte v opozičnej ére zaviazala, že nebude v žiadnom prípade súhlasiť s ďalším prenesením kompetencií z Prahy do Bruselu. Kritika voči lídrovi ODS a premiérovi Mirkovi Topolánkovi, že svoj názor na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy prehodnotil, je na jednej strane v čomsi nespravodlivá: Topolánek na eventuálny odpor voči novej eurozmluve nemal v Európe nijakých spojencov. Maďari a Slováci akceptujú z EÚ nekriticky všetko, čo príde ? a Poliaci? Poľský premiér Donald Tusk sa chce páčiť Merkelovej, Sarkozymu aj Bruselu a prezident Kaczynsky spolu s jeho bratom, dnes šéfom opozície, bojujú za poľské záujmy najmä tam, kde ide o peniaze (eurofondy a poľnodotácie). Problém Topolánka nie je v tom, že kývol na ratifikáciu Lisabonu, ale že z núdze spravil cnosť ? dnes nezmyselne hovorí, že buď „Lisabon, alebo Moskva" a zmluva, ktorá významne posilňuje bruselské inštitúcie a rolu najväčších štátov pri hlasovaniach, zrazu už pre Topolánkovu ODS nie je zlou (hoci dajme tomu nevyhnutné zlo...), už len nie je ideálom. Po zmäknutí ODS, ktoré sa zavŕšilo v minulom roku, tak v Európe neexistuje silná politická strana zo štandardného spektra, ktorá by rázne čelila ustavične postupujúcej harmonizácii. S vierou v britských konzervatívcov treba byť opatrný ? ak Cameron vyhrá vo voľbách v roku 2010, dostane sa k moci, keď môže byť zmluva v platnosti. Je predstaviteľné, že by ju Briti v takej situácii vypovedali? Navyše, Cameron, ktorý už odhodil zopár konzervatívnych dogiem, môže na premiérskej stoličke ľahko zmäknúť ako Topolánek.
.naše ovocie
Pre Slovensko však tieto špekulácie až také zásadné nie sú ? vstupom do eurozóny, ktorým sme sa vzdali vlastnej menovej politiky, sme zaradili vyššiu integračnú rýchlosť a dostali sme sa tak do bezprostrednej vplyvovej zóny Francúzov a Nemcov. Súkromný tip autora: to ovocie bude trpké...
Hoci robiť v časoch hospodárskej krízy a recesie v eurozóne akékoľvek prognózy je čistým veštením z krištálovej gule, náš tip je, že Íri na druhý pokus Lisabon schvália. Takzvané ústupky, ktorými EÚ na konci roka oblažila írskeho premiéra Briana Cowena, v kombinácii s tlakom a hrozbami, že ak Íri v reparáte neobstoja, pôjdu von z EÚ, by mali zabrať. A to napriek tomu, že v Írsku bude na jeseň 2009, keď sa očakáva konanie druhého referenda, oveľa blbšia nálada než v júni minulého roka, keď voliči odmietli Lisabon v pomere 53:47 percent. Írsky prepad HDP bude zrejme najhlbší v celej eurozóne, pribudnú zástupy nezamestnaných a premiér Brian Cowen je v Írsku ešte nepopulárnejší než George W. Bush doma. Declan Ganley, podnikateľ, ktorý masívnou kampaňou presvedčil v júni väčšinu Írov hlasovať „no", si však musí novú kampaň dobre premyslieť. Iste, bude môcť plamenne rečniť, že celé druhé referendum je podvod a popretie demokracie ? a bude mať pravdu. Môže dôvodiť, že ústupky EÚ sú len medovými motúzikmi, ktoré nič nemenia na podstate veci ? a tiež bude mať pravdu. Írski politici spolu s predstaviteľmi štátov EÚ, ktoré si načas v ostrovnej krajinke rozložia volebné stany, vytasia zas svoje zbrane: Ganley vám hovoril, že po schválení Lisabonskej zmluvy v Európskej komisii už nebudete mať stáleho komisára ako dnes. Vypočuli sme vaše obavy, milí Íri, zmenili sme jedno ustanovenie a komisár je váš. Ganley vám tiež hovoril, že po Lisabone budú v ohrození vaše dane, ako aj suverenita v morálnych otázkach ako potraty a eutanázia. Nemal síce pravdu, no my sme vypočuli vaše obavy a podpísali dodatkový protokol, ktorý vám suverenitu v týchto oblastiach zaručí explicitne. Milí Íri, je na vás, či chcete aj naďalej ostať v rodine európskych národov, alebo chcete dopady veľkej hospodárskej krízy riešiť sami. Zvíťazí teda strach, alebo írska hrdosť? Veru, Declan to nebude mať jednoduché. Vysvetľovanie, že najväčšia hrozba Lisabonskej zmluvy spočíva v tom, že umožňuje ďalšie presúvanie kompetencií bez schvaľovacej nevyhnutnosti v národných parlamentoch a referendách Írov asi k slzám nedojme.
.český cukor
V časoch českého predsedníctva EÚ, ktoré sa práve tento týždeň začalo, budú mať dôvody na obavy iného druhu aj európski lídri. Stretnúť sa s českým premiérom či ministrom zahraničia mimo kamier a diktafónov totiž obnáša značné riziko, že sa čoskoro dostane medzi novinárov prepis dôvernej debaty. V posledných dvoch mesiacoch si svoje užili najmä Francúzi. Európsku verejnosť najprv pozabával Nicolas Sarkozy, ktorý na stretnutí presviedčal českého premiéra Topolánka, akí sú arabskí lídri strašní. Z ministerstva zahraničných vecí v Prahe najnovšie prenikli ďalšie dva novembrové záznamy stretnutí Čechov s francúzskymi politikmi a diplomatmi. Z jedného vyplýva, že Francúzi veria druhému úspešnému referendu v Írsku menej než my v .týždni. Pierre de Boissieu, zástupca generálneho tajomníka EÚ, pred českým podpredsedom vlády Alexandrom Vondrom označil za „takmer nemožné", aby Íri Lisabon v tejto hospodárskej situácii odhlasovali. Diplomat Boissieu ďalej označil za veľké riziko volebné víťazstvo britských konzervatívcov Davida Camerona, ktorý voličom sľúbil, že zorganizuje ľudové hlasovanie o Lisabone. Boissieu sa Vondrovi zveril, že tento scenár by bol ešte horší než druhé írske odmietnutie a Briti by zaň „mali niesť zodpovednosť". Tento, v Únii veľmi vplyvný diplomat sa v prítomnosti Vondru taktiež vyjadril, že Maďarom poskytla EÚ finančnú pomoc aj z politických dôvodov, aby sa zabránilo nástupu Viktora Orbána. Ešte zopár takto uniknutých materiálov, a Česi to EÚ naozaj osladia vcelku chutne...
.čech a Francúz
Posledné úniky z českého MZV sú cenné aj preto, že ukazujú, kto v akej pozícii v rámci Únie vystupuje a zreálňujú naivné predstavy aj našich „integrátorov" o tom, že za jedným stolom sú si v Bruseli všetci rovní. Nuž, rovní ako rovní. Napríklad štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničia Jean Pierre Jouyet podpredsedu vlády Vondru a ministra zahraničia Schwarzenberga varoval: „Otázka inštitúcií bude citlivá ? ste pripravení na kritiku ČR pre nedokončenú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy? Najmä v EÚ Parlamente sa pripravte na veľkú kritiku." Vondra v reakcii Jouyeta ubezpečil: Česi „urobia všetko pre to, aby sme vyslali pozitívny signál". Zároveň sa Jouyeta opýtal, čo bude s Írskom. Francúz to objasnil: „Chceme na Írsko vytvoriť tlak, a použiť všetky dostupné nástroje."
Mimochodom, Vondra je vládny zástupca ODS, teda strany, ktorá sa ešte v opozičnej ére zaviazala, že nebude v žiadnom prípade súhlasiť s ďalším prenesením kompetencií z Prahy do Bruselu. Kritika voči lídrovi ODS a premiérovi Mirkovi Topolánkovi, že svoj názor na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy prehodnotil, je na jednej strane v čomsi nespravodlivá: Topolánek na eventuálny odpor voči novej eurozmluve nemal v Európe nijakých spojencov. Maďari a Slováci akceptujú z EÚ nekriticky všetko, čo príde ? a Poliaci? Poľský premiér Donald Tusk sa chce páčiť Merkelovej, Sarkozymu aj Bruselu a prezident Kaczynsky spolu s jeho bratom, dnes šéfom opozície, bojujú za poľské záujmy najmä tam, kde ide o peniaze (eurofondy a poľnodotácie). Problém Topolánka nie je v tom, že kývol na ratifikáciu Lisabonu, ale že z núdze spravil cnosť ? dnes nezmyselne hovorí, že buď „Lisabon, alebo Moskva" a zmluva, ktorá významne posilňuje bruselské inštitúcie a rolu najväčších štátov pri hlasovaniach, zrazu už pre Topolánkovu ODS nie je zlou (hoci dajme tomu nevyhnutné zlo...), už len nie je ideálom. Po zmäknutí ODS, ktoré sa zavŕšilo v minulom roku, tak v Európe neexistuje silná politická strana zo štandardného spektra, ktorá by rázne čelila ustavične postupujúcej harmonizácii. S vierou v britských konzervatívcov treba byť opatrný ? ak Cameron vyhrá vo voľbách v roku 2010, dostane sa k moci, keď môže byť zmluva v platnosti. Je predstaviteľné, že by ju Briti v takej situácii vypovedali? Navyše, Cameron, ktorý už odhodil zopár konzervatívnych dogiem, môže na premiérskej stoličke ľahko zmäknúť ako Topolánek.
.naše ovocie
Pre Slovensko však tieto špekulácie až také zásadné nie sú ? vstupom do eurozóny, ktorým sme sa vzdali vlastnej menovej politiky, sme zaradili vyššiu integračnú rýchlosť a dostali sme sa tak do bezprostrednej vplyvovej zóny Francúzov a Nemcov. Súkromný tip autora: to ovocie bude trpké...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.