V Indii vládne strach. Oprávnený, ale neuvážený, využívaný na vytvorenie ešte väčšieho strachu a paniky. Jednorazoví turisti sa pomaly z krajiny vytrácajú a na prázdnych goanských plážach ostávajú len každoroční hipíci, ktorým je vcelku jedno, či sa zajtra stanú obeťami samovražedného atentátu, alebo o rok zomrú na cirhózu pečene.
Istým spôsobom tak táto krajina získava rozmer, ktorý mala naposledy pred 30 rokmi, keď sa sem každý normálny západniar bál ísť tak či tak. Na každej pláži sa donedávna povaľovali vrecia s pieskom, ktoré polícia kázala vytvoriť každému z majiteľov reštaurácií s vysvetlením, že sa budú stavať pieskové bunkre, čo sa nám už fakt zdalo pritiahnuté za vlasy. Ale naozaj, na Štedrý deň už vojaci hliadkovali z piesočných bunkrov, ktoré vyrástli na plážach. Vláda je presvedčená, že k útoku dôjde medzi Vianocami a 5. januárom niekde tu v Goa, pravdepodobne na susednej pláži od tej mojej.
Dnes je 26. decembra a zatiaľ sme nažive. Z nejakého záhadného dôvodu majú pocit, že teroristi prídu po vode, a tak ustavične hliadkujú more a zakázali akékoľvek kajakovanie a katamarovanie, aby tým pádom každé plavidlo mohlo byť považované za teroristické. Nič nemôže byť na pláži, ani ležadlá, slnečníky či stoly z reštaurácií, aby mali voľný priestrel, keby k niečomu došlo. Samozrejme, miestni chlapci z polície a armády sa v tom nehorázne vyžívajú a keď vidia, že niekto niečo na pláž dal, nemilosrdne to skopnú dole a domlátia palicami. Zakázali chudákom Indom putovať po pláži a predávať tovar, čím vážne ohrozili životy niekoľkých rodín, ktoré sa živili len predajom šperkov či šatiek na pláži. Strach grupuje tých, čo tu ostali, dokopy a aj keď je zakázané robiť párty, kajakovať sa po mori či dávať na pláž ležadlá, to všetko nám nebráni sláviť pekné Vianoce a tešiť sa zo západov slnka, ktoré žiadna polícia nemôže zakázať a žiadny terorista vyhodiť do povetria.
Istým spôsobom tak táto krajina získava rozmer, ktorý mala naposledy pred 30 rokmi, keď sa sem každý normálny západniar bál ísť tak či tak. Na každej pláži sa donedávna povaľovali vrecia s pieskom, ktoré polícia kázala vytvoriť každému z majiteľov reštaurácií s vysvetlením, že sa budú stavať pieskové bunkre, čo sa nám už fakt zdalo pritiahnuté za vlasy. Ale naozaj, na Štedrý deň už vojaci hliadkovali z piesočných bunkrov, ktoré vyrástli na plážach. Vláda je presvedčená, že k útoku dôjde medzi Vianocami a 5. januárom niekde tu v Goa, pravdepodobne na susednej pláži od tej mojej.
Dnes je 26. decembra a zatiaľ sme nažive. Z nejakého záhadného dôvodu majú pocit, že teroristi prídu po vode, a tak ustavične hliadkujú more a zakázali akékoľvek kajakovanie a katamarovanie, aby tým pádom každé plavidlo mohlo byť považované za teroristické. Nič nemôže byť na pláži, ani ležadlá, slnečníky či stoly z reštaurácií, aby mali voľný priestrel, keby k niečomu došlo. Samozrejme, miestni chlapci z polície a armády sa v tom nehorázne vyžívajú a keď vidia, že niekto niečo na pláž dal, nemilosrdne to skopnú dole a domlátia palicami. Zakázali chudákom Indom putovať po pláži a predávať tovar, čím vážne ohrozili životy niekoľkých rodín, ktoré sa živili len predajom šperkov či šatiek na pláži. Strach grupuje tých, čo tu ostali, dokopy a aj keď je zakázané robiť párty, kajakovať sa po mori či dávať na pláž ležadlá, to všetko nám nebráni sláviť pekné Vianoce a tešiť sa zo západov slnka, ktoré žiadna polícia nemôže zakázať a žiadny terorista vyhodiť do povetria.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.