Ian McEwan: Cizinci ve městě

Keby som bola zákonníkom s neobmedzenými právomocami, podrobila by som prísnej – ale múdrej a k čitateľovi ohľaduplnej – cenzúre textíky, čo sa objavujú na záložkách a zadných stranách knižných prebalov.Zdá sa mi totiž, že čoraz častejšie napĺňajú imperatívy bohapustej reklamy a nectia dušu kultúrneho človeka. Preto by som to spravila, aby sa nemohlo stať, že sa na chrbte obálky stosedemstranovej novely objaví dlhý a, žiaľ, aj mnohé-premnohé naznačujúci citát zo strán 95 až 96, teda kúsok spred (pomerne prekvapivého) konca. Ak podľahnete pokušeniu a úryvok si pozriete, dve tretiny mysterióznosti následne čítanej prózy sa nenávratne vytratí. V prípade knižky Cizinci ve městě Iana McEwana je to obzvlášť škoda, pretože jeho text pracuje s postupným odhaľovaním takmer od začiatku prítomného nepokoja, krok za krokom sa meniaceho na zlovestnú predtuchu (pekne bielo na modrom vycapenú na prebale). Anglickí turisti Mary a Colin sa ocitajú na partnerskej dovolenke bez detí v starobylom prímorskom mestečku. Nedozvieme sa presne jeho meno, ale dosť veľa nasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o Benátky. Sprvu je všetko letne prázdninovo vyrovnané, a keby Mary a Colin nepociťovali bázeň pred priveľmi spletitými uličkami nedokonale zaznačenými v mapách, mali by sa priam skvele. Lenže – prichádza dramatické lenže – a na scéne sa záhadne objavuje záhadný Robert. Veci sa zrazu začnú hýbať zvláštnym smerom. Čoraz tajomnejším. Tajuplnosť novely Iana McEwana okrem vývoja deja vytvára aj jeho typický autorský štýl: ťaživá atmosféra a niekedy až trilerové scény nám vyrastajú pred očami prostredníctvom jednoduchých, zdržanlivých, priam suchých viet. V tom je možno najväčšie čaro McEwanovej literatúry.
Mladá Fronta, 2008