martin Mojžiš
Redaktor .týždňa, na starosti má rubriku Veda. Prednáša teoretickú fyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Po tom, čo sa bývalý učiteľ Marián Kotleba dostal do parlamentu, objavilo sa niekoľko
pozoruhodných myšlienok týkajúcich sa nášho školstva a jeho podielu na tejto nechutnej skutočnosti. Eduard Krekovič prišiel napríklad v blogu na Denníku N zo 7. 4. 2016 so zaujímavým návrhom na zvýšenie počtu hodín dejepisu, trebárs aj na úkor prírodovedných predmetov. Pretože vraj: „Jedine humanitné predmety dokážu vyformovať humánne a kultúrne ľudské bytosti, a nie chladných technokratov.” O pár dní neskôr navrhol Zsolt Simon povinné školské exkurzie do Osvienčimu. Túto myšlienku si osvojila celá opozícia (okrem kotlebovcov, samozrejme) a pozitívne ju prijal aj minister Plavčan.
Podľa môjho názoru sú však tieto nápady, napriek ušľachtilým pohnútkam, úplne nesprávne. Dokonca by som povedal, že sú škodlivé. Po prvé preto, že riešia problém na nesprávnom mieste – nedobrý stav nášho vzdelávacieho systému nie je primárnou príčinou súčasného vzostupu neonacizmu (a snaha riešiť veci na nesprávnom mieste slúži často najmä na ospravedlnenie našej pasivity na miestach správnejších). A po druhé preto, lebo aj v tom, v čom vzdelávanie boju proti neonacizmu môže pomôcť, idú tieto návrhy presne opačným smerom, než by bolo treba.
Zvyšovanie či znižovanie počtu hodín je úplne irelevantné, podstatné je, ako sa učí. Ak budeme učiť deti menej, nielenže to nebude na škodu, ale v skutočnosti to bude užitočnejšie – ak ich to budeme učiť dobre.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.