Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chlieb náš každodenný

.christoph Schönborn .časopis .osobnosti

Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. Tak o tom zázraku píše evanjelista Lukáš.

Pri slávení svätej omše s účasťou detí existuje pekný zvyk doplniť modlitbu Otčenáš rôznymi gestami. Na každú prosbu sa vzťahuje vlastné posunkové vyjadrenie. Osobitne ma vie dojať gesto k prosbe „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“. Dlane sa spoja a prosebne vystrú.

Každý má takto pocítiť, že o náš každodenný chlieb naozaj prosíme. Tieto prázdne vystreté dlane pripomínajú akoby misku, do ktorej by mal byť vložený chlieb, ktorý pre život potrebujeme.

Občas ma tento okamih zasiahne až priveľmi hlboko. Keď vidím okolo oltára stáť malé deti, ktoré spolu so mnou vystierajú svoje rúčky ako znak tejto prosby. A vzápätí mám náhle pred očami celkom iný obraz: vidím hladujúce deti, ktoré naťahujú svoje ozajstné prázdne misky k ľuďom z charity.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite