Parlament bude v budúcom roku zasadať dokopy 70 dní. Denník SME kritizuje, že to bude „riedky rok“, poslanci budú pracovať málo, pretože predseda parlamentu ich bude „chrániť pred opotrebovaním“.
Chvalabohu, tvrdíme my. Pre túto republiku neexistuje lepšia správa, než málo prerokovaných a ešte menej schválených zákonov v budúcom roku. Niežeby nebolo čo riešiť, ale ako vieme, pred mačkou, ktorej je jedno, či sú myši biele, alebo čierne, hlavne, že ich chytá, sa treba mať na pozore. Tak velí skúsenosť. Vážnych tém a potrebných zákonov by sa dalo nájsť aj na ďalších sedemdesiat dní, ale predstava, ako tieto témy spracuje koaličná väčšina, skôr desí. Lepšie ako produkovať nové problémy, je nerobiť nič. Navyše, Fico ignoruje opozíciu nielen v médiách, ale príležitosť na jej prezentovanie znižuje aj v parlamente. Parlament rokuje po nociach, vládna väčšina o zákonoch buď nediskutuje, alebo diskutuje minimálne.
Nič veľké sa nezmení ani v ďalšom roku. Predseda vlády je exekutívny typ a pred dlhými rokovaniami uprednostňuje propagandistické výjazdy po krajine. Napokon, podobá sa v tom na mnohých svojich európskych kolegov. Obdobie, keď zasadnutia vlády trvali do neskorého popoludnia, kým prerokovali vyše sto bodov, sú dávno preč. A dôsledky sú jasné: ak chce opozícia vyvinúť opozičnú aktivitu, musí si mandát vybojovať na ulici, obnoviť dôveru a získať podporu ľudí po krajine.
Pre opozíciu bude teda nadchádzajúci rok opäť ťažký. Nebude stačiť opozičné hlasovanie, opozičné návrhy zákonov ani opozičné tlačovky pre bratislavské médiá. Fico sa opiera o podporu slovenskej ulice a kým to opozícia nezmení, bude ju môcť ignorovať či zosmiešňovať. Existuje jediná výnimka: ak by sa vládna koalícia rozdelila, bude z toho ťažiť opozícia. Ale aj to len krátkodobo, do najbližších volieb. Väčšina nepustí.
Budúci rok sa teda pre opozíciu ponesie v hľadaní stratenej autority. Minulý rok ukázal, že ju nemožno nájsť ani na hradnom vrchu, ani v televíznych diskusiách. Leží totiž na ulici. A získa ju ten, kto pomenuje cieľ a začne zjednocovať obete Ficovej vlády. Ako sme na tom, ukáže demonštrácia 17. novembra 2009.
Chvalabohu, tvrdíme my. Pre túto republiku neexistuje lepšia správa, než málo prerokovaných a ešte menej schválených zákonov v budúcom roku. Niežeby nebolo čo riešiť, ale ako vieme, pred mačkou, ktorej je jedno, či sú myši biele, alebo čierne, hlavne, že ich chytá, sa treba mať na pozore. Tak velí skúsenosť. Vážnych tém a potrebných zákonov by sa dalo nájsť aj na ďalších sedemdesiat dní, ale predstava, ako tieto témy spracuje koaličná väčšina, skôr desí. Lepšie ako produkovať nové problémy, je nerobiť nič. Navyše, Fico ignoruje opozíciu nielen v médiách, ale príležitosť na jej prezentovanie znižuje aj v parlamente. Parlament rokuje po nociach, vládna väčšina o zákonoch buď nediskutuje, alebo diskutuje minimálne.
Nič veľké sa nezmení ani v ďalšom roku. Predseda vlády je exekutívny typ a pred dlhými rokovaniami uprednostňuje propagandistické výjazdy po krajine. Napokon, podobá sa v tom na mnohých svojich európskych kolegov. Obdobie, keď zasadnutia vlády trvali do neskorého popoludnia, kým prerokovali vyše sto bodov, sú dávno preč. A dôsledky sú jasné: ak chce opozícia vyvinúť opozičnú aktivitu, musí si mandát vybojovať na ulici, obnoviť dôveru a získať podporu ľudí po krajine.
Pre opozíciu bude teda nadchádzajúci rok opäť ťažký. Nebude stačiť opozičné hlasovanie, opozičné návrhy zákonov ani opozičné tlačovky pre bratislavské médiá. Fico sa opiera o podporu slovenskej ulice a kým to opozícia nezmení, bude ju môcť ignorovať či zosmiešňovať. Existuje jediná výnimka: ak by sa vládna koalícia rozdelila, bude z toho ťažiť opozícia. Ale aj to len krátkodobo, do najbližších volieb. Väčšina nepustí.
Budúci rok sa teda pre opozíciu ponesie v hľadaní stratenej autority. Minulý rok ukázal, že ju nemožno nájsť ani na hradnom vrchu, ani v televíznych diskusiách. Leží totiž na ulici. A získa ju ten, kto pomenuje cieľ a začne zjednocovať obete Ficovej vlády. Ako sme na tom, ukáže demonštrácia 17. novembra 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.