Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Adagio lamentoso

.peter Zajac .časopis .kultúra

Divadlo v Rusovciach vytvára prízračnú atmosféru. Uzavretý park s temnou budovou kaštieľa v pozadí akoby v májový večer festivalu Nová dráma čímsi predznamenával performanciu Slávy Daubnerovej Solo lamentoso. 

Podľa letáka ide o príbeh „desaťročie trvajúceho konfliktu medzi obyvateľkou ,spievajúceho domu‘ v Štúrove so susedmi, ktorá si denne púšťala áriu Plácida Dominga, aby prehlušila štekot psa“. Ale leták je leták.

Ten príbeh poznáme zo sťažností Štúrovčanov, zo správ v médiách a z blogov neviditeľnej Evy N., skrytej za stenami domu. Potiaľ je to lokálny, komunálny príbeh. Sláva Daubnerová ho však divadelne obrátila. Z verejného priestoru vyčlenila kargá domov, prenášaných z predscény na scénu hranicou priesvitného závoja, oddeľujúceho divadelnú fakticitu od imaginácie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite