Dosť sa teraz píše o dievčatách, ktoré idú po bohatých mužoch. Volajú ich zlatokopky. A zdá sa, že sa netešia všeobecnej úcte. Naopak. Hovorí sa o nich s trochou opovrhnutia. Ako keby zlatokopectvo bolo niečo nemorálne, alebo aspoň čosi, čo sa robiť nepatrí. Podľa týchto predstáv by mladé dievča malo čakať, kým sa zoznámi s mládencom primeraného veku a potom sa do neho bezhlavo zaľúbiť.
Ak sa bezhlavo zaľúbi aj on, je tu dôvod na manželstvo. Vezmú sa po pár týždňovej známosti (láska na prvý pohľad) a po pár ročnom manželstve sa rozvedú. Dôvodov môže byť niekoľko. Ukáže sa, že on je na manželstvo ešte nezrelý. Nemá primerané postavenie a nedokáže existenčne zabezpečiť rodinu. Zamiluje sa (pravdaže, bezhlavo) do inej dievčiny. Ona nevie variť a stále k tomu volá svoju matku. Prítomnosť matky v domácnosti prekáža. Ona chce, aby viac zarábal a súčasne, aby bol stále doma. Čuduje sa, že tieto dve veci sa nedajú spojiť. On jej nerozumie. Ona jemu tiež nie. On sa chce v televízii dívať na niečo, čo ju nezaujíma. Ona ho prinútila, aby skončil so svojimi kamarátmi. On sa príliš okato zaujíma o jej kamarátky. A tak ďalej...
Je to neudržateľné. Výsledok bezhlavého zamilovania. Absolútna nezodpovednosť voči vlastnej budúcnosti. O čo rozumnejšie sú zlatokopky. Nezaľúbia sa bezhlavo, vedia, že to nikam nevedie. Najprv starostlivo rekognoskujú terén, aby zistili, kto, za akých okolností a v akej finančnej situácii je k dispozícii. Pochopiteľne, v ich rebríčku hodnôt nie je na prvom mieste telesná krása. Ochotne dajú prednosť aj ošklivému, ak spĺňa kritériá. To znamená, ak im a ich budúcim deťom môže zabezpečiť luxusný život na úrovni. Samozrejme, že o svoju krásu dbajú. Vedia, že muži sú povrchní a nejde im o dušu, ale o telo. Telo, pravdaže, nie je svieže naveky. Preto je rozumné vybrať si staršieho muža, ktorý, ak telo ženy začne vädnúť, nezačne strečkovať a hľadať si mladšiu, pretože vzhľadom na svoj pokročilý vek to už nebude aktuálne. Ideálny pomer je tridsaťročný vekový rozdiel. Keď má ona dvadsať, on je päťdesiatnik v plnej sile. Keď má štyridsaťpäť, on má už sedemdesiatpäť, prípadne ich už ani nemá. Štyridsaťpäťročná vdova, existenčne zabezpečená, má pred sebou krásnych štyridsať rokov života v prepychu. Môže sa pokojne venovať svojim záľubám, ako je kultúra, cestovanie a iné. Takéto skúsené a zodpovedné ženy vedú k zlatokopectvu aj svoje dcéry, pretože im záleží na ich budúcnosti. Trochu problematickejšie je to so zlatokopkami, ktoré nenarazia na zlatú žilu. Buď ich nejaká predbehla, pretože zlatých žíl nie je zas toľko, alebo majú, jednoducho, smolu. A nie je nič smutnejšie, ako pohľad na vyfintenú štyridsiatničku, ktorej ušiel posledný rýchlik a ona prešľapuje na peróne v nádeji, že príde aspoň osobák. Ale to je riziko podnikania, s ktorým musí zlatokop rátať. Aljaška tiež nie je nekonečná.
Ak sa bezhlavo zaľúbi aj on, je tu dôvod na manželstvo. Vezmú sa po pár týždňovej známosti (láska na prvý pohľad) a po pár ročnom manželstve sa rozvedú. Dôvodov môže byť niekoľko. Ukáže sa, že on je na manželstvo ešte nezrelý. Nemá primerané postavenie a nedokáže existenčne zabezpečiť rodinu. Zamiluje sa (pravdaže, bezhlavo) do inej dievčiny. Ona nevie variť a stále k tomu volá svoju matku. Prítomnosť matky v domácnosti prekáža. Ona chce, aby viac zarábal a súčasne, aby bol stále doma. Čuduje sa, že tieto dve veci sa nedajú spojiť. On jej nerozumie. Ona jemu tiež nie. On sa chce v televízii dívať na niečo, čo ju nezaujíma. Ona ho prinútila, aby skončil so svojimi kamarátmi. On sa príliš okato zaujíma o jej kamarátky. A tak ďalej...
Je to neudržateľné. Výsledok bezhlavého zamilovania. Absolútna nezodpovednosť voči vlastnej budúcnosti. O čo rozumnejšie sú zlatokopky. Nezaľúbia sa bezhlavo, vedia, že to nikam nevedie. Najprv starostlivo rekognoskujú terén, aby zistili, kto, za akých okolností a v akej finančnej situácii je k dispozícii. Pochopiteľne, v ich rebríčku hodnôt nie je na prvom mieste telesná krása. Ochotne dajú prednosť aj ošklivému, ak spĺňa kritériá. To znamená, ak im a ich budúcim deťom môže zabezpečiť luxusný život na úrovni. Samozrejme, že o svoju krásu dbajú. Vedia, že muži sú povrchní a nejde im o dušu, ale o telo. Telo, pravdaže, nie je svieže naveky. Preto je rozumné vybrať si staršieho muža, ktorý, ak telo ženy začne vädnúť, nezačne strečkovať a hľadať si mladšiu, pretože vzhľadom na svoj pokročilý vek to už nebude aktuálne. Ideálny pomer je tridsaťročný vekový rozdiel. Keď má ona dvadsať, on je päťdesiatnik v plnej sile. Keď má štyridsaťpäť, on má už sedemdesiatpäť, prípadne ich už ani nemá. Štyridsaťpäťročná vdova, existenčne zabezpečená, má pred sebou krásnych štyridsať rokov života v prepychu. Môže sa pokojne venovať svojim záľubám, ako je kultúra, cestovanie a iné. Takéto skúsené a zodpovedné ženy vedú k zlatokopectvu aj svoje dcéry, pretože im záleží na ich budúcnosti. Trochu problematickejšie je to so zlatokopkami, ktoré nenarazia na zlatú žilu. Buď ich nejaká predbehla, pretože zlatých žíl nie je zas toľko, alebo majú, jednoducho, smolu. A nie je nič smutnejšie, ako pohľad na vyfintenú štyridsiatničku, ktorej ušiel posledný rýchlik a ona prešľapuje na peróne v nádeji, že príde aspoň osobák. Ale to je riziko podnikania, s ktorým musí zlatokop rátať. Aljaška tiež nie je nekonečná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.