DOLLY PARTON
BACKWOODS BARBIE
UNIVERSAL
Dolly Parton je Madonnou hudby country. Sama tak dlho narábala so symbolmi Ameriky, až sa stala jedným z nich. Mnohé z nášho pohľadu pôsobia absurdne, nebudeme tu však riešiť, prečo sa dievčatká snažia vyzerať ako prostitútky a dámy v najlepších rokoch (nechcem priamo povedať staré baby) zase ako kríženec nevšedne obdarenej Barbie a Michaela Jacksona. Oboje iste vytvára mnoho pracovných príležitostí. Samotný zjav Mrs. Parton ide ruka v ruke s koreňmi jej pop-country-rockových pesničiek, je však natoľko impozantný, že našinca ľahko odpúta od toho, čo vlastne Dolly spieva. Hlavný tok jej hudby sa sunie medzi brehmi, ktoré na jednej strane obývajú Eagles a na druhej Shania Twain. Občas tu zaznie aj gospelový zbor, írska flauta, swingujúci western či posledný valčík s kvílením pedal steel gitary. Do šťavnata prepečený americký "mainsdream".
●●●○○
.martin Chrobák
JOHN MAYER
WHERE THE LIGHT IS (LIVE IN LOS ANGELES)
SONY BMG (2CD)
S Johnom Mayerom sa ťahá povesť speváka, ktorého majú najradšej dievčatá a ženy - a špeciálne vraj ženy v strednom veku. Dôvody nie je ťažké uhádnuť. Chalanský výzor, ktorý mu zostal aj po tridsiatke, akustická gitara a vášnivý, no zároveň zraniteľne pôsobiaci spev. Ale to je len jedna podoba Johna Mayera, ktorá otvára živý dvojalbum Where The Light Is. Najsilnejším okamihom úvodného akustického setu je, paradoxne, Free Fallin' - nádherná melódia Toma Pettyho, ktorá ešte krajšie vyznie v originálnej introvertnejšej verzii. Päť akustických skladieb je však len predjedlom k dvom hlavným chodom. Jedným je bombastické vystúpenie so sedemčlenným bandom a druhým komorný bluesrockový set, kde sa Mayer za asistencie precíznej rytmiky Pino Palladino (basgitara) a Steve Jordan (bicie) zmenil na vtelenie Stevieho Raya Vaughana. Originálne? Nie. Príjemné? Áno.
●●●○○
.vladislav Gális
FOOLK
RED PILLS FOR DADDY
DEADRED/STARCASTIC/WEGART
Projekt Foolk, za ktorým stojí Dušan Vančo, patrí do objaviteľskej a objavujúcej vetvy slovenskej elektroniky. Podobne ako kedysi This Is Kevin alebo Abuse, aj on posúva jej hranice o kúsok ďalej bez toho, aby nápadne kopíroval zahraničné vzory. Hoci z jednotlivých trackov cítiť inšpiráciu estetikou labelov Warp alebo Ninja Tune, hudba zostáva originálna. Na prvé počutie zložitá mozaika zo zvukových databáz, efektov, samplov i živých nástrojov hosťujúcich muzikantov drží pokope a nestráca komunikatívnosť. Džez, filmová i vážna muzika, ale aj ambient - to všetko sa tu mení na novú kvalitu. Koho nepobavia vtipné skladby Crazy Swinger, Well Yeah alebo titulná Red Pills, môže podľahnúť tým prešpekulovanejším - napríklad Like A Surgeon, You Know A Six. Vysoký nadštandard, ktorý sa hádam budú snažiť dobehnúť aj ostatní.
●●●●●
.vladimír Potančok
WASIS DIOP
JUDU BÉK
WRASSE
Nazývajú ho "Leonard Cohen Afriky". Jeho nový album Judu Bék (Radosť zo života) je skutočne kvalitatívne porovnateľný s Cohenovou tvorbou, no neočakávajte jej napodobňovanie ani prispôsobovanie sa world music. Wasis Diop síce v hudbe nezapiera senegalský pôvod, prevažne spieva v jazyku wolof výrazom moslimských černochov, no zároveň má univerzálneho ducha. Spolupracoval s producentom speváčky Sade, hral reggae, džez, elektronickú i filmovú hudbu. Nezostal teda zahrabaný na púšti, ba trúfol si na vlastné verzie skladieb Talking Heads a Cohena, na francúzštinu, a teraz v skladbe Jiné Ji i na japončinu v podaní japonskej opernej speváčky Kaoru. Judu Bék má upokojujúci ráz s malebným ambientným pozadím a podobu modernej africkej lounge music s multikultúrnym rozpätím. Obsahuje vkusné, lahodne melodické piesne a spája stredný prúd s alternatívnym. Interesantné.
●●●●○
.miro Potoček
METELICA A HOSTIA
DEŇ ŽIEN
LUX COMMUNICATION
Päť rokov trvalo pôvodne bardejovskému folk-rockovému zoskupeniu so svojráznym (a trochu mätúcim - skúste "googliť") názvom Metelica hľadanie modelu ďalšej existencie. Bratia Šmilňákovci (predovšetkým Miro) prizývali v posledných mesiacoch do štúdia domácu sidemanskú elitu (perkusionistu Igora Ajdžiho Saba, saxofonistu Michala Žáčka, basgitaristov Michala Šimka a Viktora Hidvéghyho...), čo sa v konečnom dôsledku ukázalo zaujímavým riešením. O pevný hudobný background (čiastočne chýbajúci dvojici minulých albumov) sa výraznejšie oprel tvárny gitarista (a prekvapivo dobrý spevák) Martin "Chucky" Noris. Nepredstieraná výpovednosť Metelice pôsobí najintenzívnejšie prostredníctvom inotajových obrazov: "Nezávisí všetko od vetra / ale keď je vietor / šarkan lieta." Šarkan tentoraz vyletel o čosi vyššie, než sme očakávali.
●●●○○
.peter Motyčka
SAVINA YANNATOU
SONGS OF AN OTHER
ECM/DIVYD
Je jedno, odkiaľ pochádzajú piesne, ktoré spieva Grékyňa Savina Yannatou. Dôležité je, aby ju zaujali. Potom im dokáže vdýchnuť dušu a nájsť spoločného menovateľa, bez ohľadu na ich geografické a kultúrne rozdiely. V tom je kľúč k výberu Savininho repertoáru, takého rôznorodého a pritom vyváženého. Samozrejme, túto arménsko-grécko-taliansko-srbsko-macedónsku zmesku nedrží pokope len naliehavý a tvárny prejav Saviny, ale aj kongeniálne aranžmány jej akordeonistu Kostasa Vomvolosa. Podobne ako na albume Sumiglia z roku 2004 ukázal Vomvolos, s akými delikátnymi farebnými a výrazovými nuansami pracuje jeho predstavivosť a akú akustickú krásu dokáže objaviť v Savininom sprievodnom sextete. Krásu, ktorá znásobuje podmanivosť vokálnej zložky. Dokonalé spojenie. Nemať už podobný predobraz (Sumiglia), človek by sa asi nekriticky dojal.
●●●●○
.augustín Rebro
BACKWOODS BARBIE
UNIVERSAL
Dolly Parton je Madonnou hudby country. Sama tak dlho narábala so symbolmi Ameriky, až sa stala jedným z nich. Mnohé z nášho pohľadu pôsobia absurdne, nebudeme tu však riešiť, prečo sa dievčatká snažia vyzerať ako prostitútky a dámy v najlepších rokoch (nechcem priamo povedať staré baby) zase ako kríženec nevšedne obdarenej Barbie a Michaela Jacksona. Oboje iste vytvára mnoho pracovných príležitostí. Samotný zjav Mrs. Parton ide ruka v ruke s koreňmi jej pop-country-rockových pesničiek, je však natoľko impozantný, že našinca ľahko odpúta od toho, čo vlastne Dolly spieva. Hlavný tok jej hudby sa sunie medzi brehmi, ktoré na jednej strane obývajú Eagles a na druhej Shania Twain. Občas tu zaznie aj gospelový zbor, írska flauta, swingujúci western či posledný valčík s kvílením pedal steel gitary. Do šťavnata prepečený americký "mainsdream".
●●●○○
.martin Chrobák
JOHN MAYER
WHERE THE LIGHT IS (LIVE IN LOS ANGELES)
SONY BMG (2CD)
S Johnom Mayerom sa ťahá povesť speváka, ktorého majú najradšej dievčatá a ženy - a špeciálne vraj ženy v strednom veku. Dôvody nie je ťažké uhádnuť. Chalanský výzor, ktorý mu zostal aj po tridsiatke, akustická gitara a vášnivý, no zároveň zraniteľne pôsobiaci spev. Ale to je len jedna podoba Johna Mayera, ktorá otvára živý dvojalbum Where The Light Is. Najsilnejším okamihom úvodného akustického setu je, paradoxne, Free Fallin' - nádherná melódia Toma Pettyho, ktorá ešte krajšie vyznie v originálnej introvertnejšej verzii. Päť akustických skladieb je však len predjedlom k dvom hlavným chodom. Jedným je bombastické vystúpenie so sedemčlenným bandom a druhým komorný bluesrockový set, kde sa Mayer za asistencie precíznej rytmiky Pino Palladino (basgitara) a Steve Jordan (bicie) zmenil na vtelenie Stevieho Raya Vaughana. Originálne? Nie. Príjemné? Áno.
●●●○○
.vladislav Gális
FOOLK
RED PILLS FOR DADDY
DEADRED/STARCASTIC/WEGART
Projekt Foolk, za ktorým stojí Dušan Vančo, patrí do objaviteľskej a objavujúcej vetvy slovenskej elektroniky. Podobne ako kedysi This Is Kevin alebo Abuse, aj on posúva jej hranice o kúsok ďalej bez toho, aby nápadne kopíroval zahraničné vzory. Hoci z jednotlivých trackov cítiť inšpiráciu estetikou labelov Warp alebo Ninja Tune, hudba zostáva originálna. Na prvé počutie zložitá mozaika zo zvukových databáz, efektov, samplov i živých nástrojov hosťujúcich muzikantov drží pokope a nestráca komunikatívnosť. Džez, filmová i vážna muzika, ale aj ambient - to všetko sa tu mení na novú kvalitu. Koho nepobavia vtipné skladby Crazy Swinger, Well Yeah alebo titulná Red Pills, môže podľahnúť tým prešpekulovanejším - napríklad Like A Surgeon, You Know A Six. Vysoký nadštandard, ktorý sa hádam budú snažiť dobehnúť aj ostatní.
●●●●●
.vladimír Potančok
WASIS DIOP
JUDU BÉK
WRASSE
Nazývajú ho "Leonard Cohen Afriky". Jeho nový album Judu Bék (Radosť zo života) je skutočne kvalitatívne porovnateľný s Cohenovou tvorbou, no neočakávajte jej napodobňovanie ani prispôsobovanie sa world music. Wasis Diop síce v hudbe nezapiera senegalský pôvod, prevažne spieva v jazyku wolof výrazom moslimských černochov, no zároveň má univerzálneho ducha. Spolupracoval s producentom speváčky Sade, hral reggae, džez, elektronickú i filmovú hudbu. Nezostal teda zahrabaný na púšti, ba trúfol si na vlastné verzie skladieb Talking Heads a Cohena, na francúzštinu, a teraz v skladbe Jiné Ji i na japončinu v podaní japonskej opernej speváčky Kaoru. Judu Bék má upokojujúci ráz s malebným ambientným pozadím a podobu modernej africkej lounge music s multikultúrnym rozpätím. Obsahuje vkusné, lahodne melodické piesne a spája stredný prúd s alternatívnym. Interesantné.
●●●●○
.miro Potoček
METELICA A HOSTIA
DEŇ ŽIEN
LUX COMMUNICATION
Päť rokov trvalo pôvodne bardejovskému folk-rockovému zoskupeniu so svojráznym (a trochu mätúcim - skúste "googliť") názvom Metelica hľadanie modelu ďalšej existencie. Bratia Šmilňákovci (predovšetkým Miro) prizývali v posledných mesiacoch do štúdia domácu sidemanskú elitu (perkusionistu Igora Ajdžiho Saba, saxofonistu Michala Žáčka, basgitaristov Michala Šimka a Viktora Hidvéghyho...), čo sa v konečnom dôsledku ukázalo zaujímavým riešením. O pevný hudobný background (čiastočne chýbajúci dvojici minulých albumov) sa výraznejšie oprel tvárny gitarista (a prekvapivo dobrý spevák) Martin "Chucky" Noris. Nepredstieraná výpovednosť Metelice pôsobí najintenzívnejšie prostredníctvom inotajových obrazov: "Nezávisí všetko od vetra / ale keď je vietor / šarkan lieta." Šarkan tentoraz vyletel o čosi vyššie, než sme očakávali.
●●●○○
.peter Motyčka
SAVINA YANNATOU
SONGS OF AN OTHER
ECM/DIVYD
Je jedno, odkiaľ pochádzajú piesne, ktoré spieva Grékyňa Savina Yannatou. Dôležité je, aby ju zaujali. Potom im dokáže vdýchnuť dušu a nájsť spoločného menovateľa, bez ohľadu na ich geografické a kultúrne rozdiely. V tom je kľúč k výberu Savininho repertoáru, takého rôznorodého a pritom vyváženého. Samozrejme, túto arménsko-grécko-taliansko-srbsko-macedónsku zmesku nedrží pokope len naliehavý a tvárny prejav Saviny, ale aj kongeniálne aranžmány jej akordeonistu Kostasa Vomvolosa. Podobne ako na albume Sumiglia z roku 2004 ukázal Vomvolos, s akými delikátnymi farebnými a výrazovými nuansami pracuje jeho predstavivosť a akú akustickú krásu dokáže objaviť v Savininom sprievodnom sextete. Krásu, ktorá znásobuje podmanivosť vokálnej zložky. Dokonalé spojenie. Nemať už podobný predobraz (Sumiglia), človek by sa asi nekriticky dojal.
●●●●○
.augustín Rebro
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.