Vždy som mal pocit, že v rozhovore povieme o sebe viac, než v akokoľvek úprimne napísanom texte. Zoči-voči inému človeku sme konkrétnejší, a preto aj lepšie pochopiteľní. A dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, a preto o sebe a svete viac prezradíme.
Po 25 novinárskych rokoch sa mi naozaj zdá, že rozhovor otvára dušu respondenta viac, než samota písania.
Ale prečo je potom tak veľa rozhovorov, ktoré len vypĺňajú novinový papier a rozširujú prázdnotu internetu? A v čom je tajomstvo tých lepších?
V Lidových novinách, Slobodnej Európe, Domine, .týždni a .pod lampou som urobil stovky rozhovorov. Keď som rozmýšľal, čím sa líšili tie vydarené od tých slabších, prišiel som na to, že jedinou podmienkou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.