Nie som iba Kalmusov pomocník

kde máš to slávne tričko z Veľkého Lipníka s emblémom...

V izbe.

počkaj, ešte som nedokončil otázku, s emblémom Renaultu a slovenským znakom v ňom.

To je slniečkarske tričko, je na ňom slniečko.

to hovor vieš komu.

Sľúbil som autorovi trička, chlapcovi z Piešťan, kam som viezol psíky do útulku, keď mi ho dával – a dal mi rovno dva kusy, lebo som si nevedel vybrať medzi čiernym a bielym –, že mu ho spropagujem. No že až takto, to som netušil. Tie tričká idú na dračku. Už týždeň pred Lipníkom som ho mal na ekofestivale tu v Družstevnej pri Hornáde.

vnímal si v médiách aj na fejsbúku pohoršenie ľudí nad tým tričkom?

Isto. Pavol Minárik sa vyjadril, že mu stačí vidieť to tričko a preňho sa tým táto kauza končí. Dodávam, že o vrahov a obete tu niektorým ľuďom vôbec nejde.

dáš si ho aj nabudúce?

Neviem, či nabudúce do Veľkého Lipníka, kam ešte pôjdem, ale určite ho mienim nosiť.

vždy som sa ťa na to chcel spýtať – si príbuzný generála z ŠtB, ktorý blízko našej redakcie chodí nakupovať do zelovocu?

Pozor, on sa píše s „c“, ja so „z“. Ale máš opravdu, trollovia sa ma na to často pýtajú, prečo nejdem proti svojmu príbuznému.

časté reakcie teraz sú: čo je to za umenie, prísť a postriekať bustu či pamätnú tabuľu červenou farbou.

Je to umenie asi tak, ako je ním chirurgický zákrok alebo zváranie. My sme nikdy netvrdili, že to je umenie. To, že sme s Petrom Kalmusom výtvarníci a máme radi umenie, neznamená, že čokoľvek, čo vyprodukujeme, je umením.

mali ste so sebou filmárov, ktorí, našťastie, všetko natočili, aj útok starostu a iných miestnych. Prečo ste ich vzali?

Filmári robia dlhodobo dokument o Peťovi Kalmusovi. A platí aj to, že si už na tieto akcie berieme filmárov. Aj keď sme boli teraz po voľbách ohádzať blatom Tisove tabule a Ďurčanského bustu. Ak sa nás ľudia pýtali, či by sme to spravili znovu, hovorili sme áno, no už by sme to lepšie zdokumentovali. Tentoraz sme s čímsi takým ako konflikt aj počítali. V minulosti sa nás pýtali: prečo ste išli do Krajnej Bystrej kvôli Biľakovmu pamätníku v noci, za tmy? Báli ste sa? Nie, nebáli sme sa, iba sme zareagovali ihneď, ako sme sa o tej buste dozvedeli. Tentoraz sme išli kvôli Pješčakovi cez deň, za svetla. Nechceme robiť veci pod rúškom tmy, nie sme vandali. Ak by tam neboli kamery, tak ja teraz po nezdokumentovanom útoku starostu ležím na „péenke“ s tým, že sám som spadol zo smetiaka a on s tým nemal nič spoločné.

starosta Peter Labant v rozpore s realitou na videu teraz tvrdí, že do neho Kalmus iba strčil a on predsa s tebou nebol v žiadnom fyzickom kontakte. To je zvláštna logika, ak by som niekoho zastrelil, tiež som s ním nebol vo fyzickom kontakte.

Alebo ak niekto vyhodí do vzduchu most, po ktorom pôjde Labant, tak on z neho padol len vinou gravitácie, však? Peťo Kalmus sa ho snažil neagresívne zastaviť, preto sa mu uhol. On netušil, že ma starosta takto napadne. Trajektórie Kalmusovych a Labantových rúk nemajú navzájom nič spoločné.

keď ste v sobotu krátko poobede prišli, vedeli ste, že na obecnom úrade sú ľudia?

Nie, my sme si tohto pána, ktorého sme nepoznali, všimli zaparkovať a vstúpiť do budovy. Vtedy sme tam už stáli s veľkými mikrofónmi a kamerami a pripravovali sme sa. Nič nepovedal. Zastavil a pozeral sa na nás. Potom odišiel. Hovorím: už o nás vedia, spoznal nás, musíme byť rýchli. O tom, že ide o starostu, som sa dozvedel až z Denníka N v nemocnici v Starej Ľubovni, kde ma ošetrovali.

vedeli ste vopred, ako vyzerá miesto osadenia pamätnej tabule?

Vôbec nie, až cestou cez Hniezdne som si našiel cez streetview fotky na internete. Áno, išli sme nepripravení. Inak by sme mali rebrík alebo aspoň maliarsku tyč.