Rusko v izolácii, Gruzínsko v NATO?
To, čo vrelo pod povrchom už dosť dlho, búrlivo vykypelo pri vojenskom konflikte medzi Guzínskom a Ruskom. Otázka, či sa Rusko chystá na novú studenú (a občas aj menšiu lokálnu horúcu) vojnu, je opäť naliehavá. A druhou stranou mince je iná otázka – čo má zoči-voči čoraz rozpínavejšiemu Rusku urobiť Západ.
Názory nie sú jednoznačné – a nečudo, situácia totiž nie je ani trochu jednoduchá. Aj slovné výmeny politikov dávajú tušiť, že tentoraz sa riešia omnoho vážnejšie ako len „imidžové“ záležitosti. Americká minsterka zahraničných vecí Condoleezza Rice odkáže Rusku, že smeruje do medzinárodnej izolácie. Z ruskej strany sa ozve prezident Dmitrij Medvedev, že nechce, aby sa Rusko do tejto izolácie dostalo, najmä nie po súčasných sporoch so Západom. Nezabudne však obviniť NATO z priameho vyvolania konfliktu v Gruzínsku a dodá, že NATO nevie byť zárukou bezpečnosti v Európe. Takže Európa podľa neho potrebuje nejaký nový bezpečnostný mechanizmus. A Condoleezza Riceová vyzýva Európu, aby ruskej agresii čelila spoločne s USA.
Zaujímavým príspevkom do diskusie o Gruzínsku, ktorého členstvo v NATO je tiež otázkou dňa, sa stala zverejnená štúdia londýnskeho think-tanku International Institute for Strategic Studies. Akciu Gruzínska, teda snahu o získanie separatistických území obsadených Ruskom, označila štúdia za „nezodpovednú“. Podľa IISS si tak Gruzínsko samo podpílilo konár a znížilo svoje šance na členstvo v NATO – lebo teraz je otázne, či by bolo zodpovedným členom tejto organizácie. Projekt rozširovania NATO môže po ostrej reakcii Ruska voči Gruzínsku naozaj utrpieť. A nielen pre strach z ruského medveďa, ale aj pre obavy zo správania niektorých potenciálnych členských štátov. To však neplatí len o Gruzínsku, ale aj o Ukrajine, ktorá sa o členstvo v NATO tiež usiluje. IISS tvrdí, že projekt rozširovania sa nesmie zmeniť na „ruskú ruletu“, ktorá by ohrozila bezpečnosť.
Ani z USA nezaznievajú jednoznačné hlasy. Kým aktuálna americká administratíva presadzuje skôr umiernené riešenia situácie v Gruzínsku, kandidátka na viceprezidentku za republikánov Sarah Palin pred časom vyhlásila, že Gruzínsko by sa malo čím skôr stať členom NATO – a že potom už USA pôjdu pre túto krajinu aj do konfliktu s Ruskom.
.mg
Zákaz komunistov
Baskickí komunisti nemajú čo oslavovať – španielsky najvyšší súd ich poslal do ilegality. Komunistická strana baskických území, ktorá má v regionálnom parlamente Baskicka deväť poslancov, nebola zakázaná pre šírenie ideológie komunizmu, ale preto, že je považovaná za predĺženú ruku ilegálnej strany Batasuna, ktorá patrí k teroristickej organizácii ETA.
.mg
O totalitách
Česi chcú zriadiť inštitút zameraný na štúdium totalít a múzeum obetí totalitných režimov. Novo zriadená inštitúcia EÚ by mala mať sídlo v Prahe. Zároveň navrhujú, aby sa 23. august, keď bol v roku 1939 podpísaný Molotovov-Ribbentropov pakt o neútočení, stal spomienkovým dňom na obete obidvoch totalít. Tento týždeň sa čaká podporná rezolúcia od Európskeho parlamentu.
.jd
Jedovaté mlieko
Šesťtisíc detí ochorelo a štyri zomreli po tom, čo sa dojčenské mlieko v severočínskej provincii Hebej „pančovalo“ melamínom. Vláda obviňuje zo zodpovednosti výrobcov, zahraničné médiá čínsku vládu, ktorá dva mesiace vedome nekonala, aby škandálom nezatienila Olympiádu. Až teraz je reakcia režimu razantná: výnimočný stav, zatknutia, vyšetrovanie a demisie.
.jd
Benedikt vo Francúzsku
Benedikt XVI. navštívil Francúzsko a mal úspech: v Paríži pred 270-tisíc mladými ľuďmi pred katedrálou Notre Dame a v Lurdoch pred 150-tisíc pútnikmi. Prezident Sarkozy pápeža privítal s najväčšími poctami. Benedikt hovoril najmä o viere, ale nevyhol sa ani sekularizmu a starším tradíciám Francúzska, keď sa Grand Nation nazýval prvou dcérou Cirkvi.
.jd
Nacionalisti sa štiepia
Hlavná opozičná strana v Srbsku sa štiepi: od nacionalistických radikálov Vojislava Šešelja, ktorý je súdený v Haagu, sa oddelila skupina poslancov Tomislava Nikoliča, ktorý viedol stranu v Srbsku. Rozdelenie opozičných radikálov podporuje vládu a proeurópskeho prezidenta Tadiča. Srbsku sa však nedarí medzinárodne. Holandsko zablokovalo zmluvu EÚ na podporu obchodu, kým nebude vydaný generál Mladič.
.jd
Cipi Livni
Izrael má novú predsedníčku vládnej strany Kadima – ministerku zahraničia Cipi Livniovú. V straníckych primárkach porazila Saula Mofaza. Premiérkou však bude, len ak postaví vládu. Ak nie, predčasné voľby by Kadima vyhrať nemusela.
Mick Jagger
Diskutoval s komisármi Neelie Kroes a Charliem McCreevym o internetovom obchode a sľúbil, že sa bude podieľať na vypracovaní expertnej správy pre komisiu. O názoroch sira Micka toho síce veľa nevieme, ale inak slušné PR. Samozrejme, pre eurobyrokratov.
Jacob Zuma
Končí sa chaos v Južnej Afrike? Súd rozhodol, že obvinenia proti lídrovi Afrického národného kongresu z korupcie sú neplatné, zároveň kritizoval prezidenta Mbekiho za ovplyvňovanie vyšetrovania. Zuma by sa podľa očakávaní mal stať novým prezidentom.
To, čo vrelo pod povrchom už dosť dlho, búrlivo vykypelo pri vojenskom konflikte medzi Guzínskom a Ruskom. Otázka, či sa Rusko chystá na novú studenú (a občas aj menšiu lokálnu horúcu) vojnu, je opäť naliehavá. A druhou stranou mince je iná otázka – čo má zoči-voči čoraz rozpínavejšiemu Rusku urobiť Západ.
Názory nie sú jednoznačné – a nečudo, situácia totiž nie je ani trochu jednoduchá. Aj slovné výmeny politikov dávajú tušiť, že tentoraz sa riešia omnoho vážnejšie ako len „imidžové“ záležitosti. Americká minsterka zahraničných vecí Condoleezza Rice odkáže Rusku, že smeruje do medzinárodnej izolácie. Z ruskej strany sa ozve prezident Dmitrij Medvedev, že nechce, aby sa Rusko do tejto izolácie dostalo, najmä nie po súčasných sporoch so Západom. Nezabudne však obviniť NATO z priameho vyvolania konfliktu v Gruzínsku a dodá, že NATO nevie byť zárukou bezpečnosti v Európe. Takže Európa podľa neho potrebuje nejaký nový bezpečnostný mechanizmus. A Condoleezza Riceová vyzýva Európu, aby ruskej agresii čelila spoločne s USA.
Zaujímavým príspevkom do diskusie o Gruzínsku, ktorého členstvo v NATO je tiež otázkou dňa, sa stala zverejnená štúdia londýnskeho think-tanku International Institute for Strategic Studies. Akciu Gruzínska, teda snahu o získanie separatistických území obsadených Ruskom, označila štúdia za „nezodpovednú“. Podľa IISS si tak Gruzínsko samo podpílilo konár a znížilo svoje šance na členstvo v NATO – lebo teraz je otázne, či by bolo zodpovedným členom tejto organizácie. Projekt rozširovania NATO môže po ostrej reakcii Ruska voči Gruzínsku naozaj utrpieť. A nielen pre strach z ruského medveďa, ale aj pre obavy zo správania niektorých potenciálnych členských štátov. To však neplatí len o Gruzínsku, ale aj o Ukrajine, ktorá sa o členstvo v NATO tiež usiluje. IISS tvrdí, že projekt rozširovania sa nesmie zmeniť na „ruskú ruletu“, ktorá by ohrozila bezpečnosť.
Ani z USA nezaznievajú jednoznačné hlasy. Kým aktuálna americká administratíva presadzuje skôr umiernené riešenia situácie v Gruzínsku, kandidátka na viceprezidentku za republikánov Sarah Palin pred časom vyhlásila, že Gruzínsko by sa malo čím skôr stať členom NATO – a že potom už USA pôjdu pre túto krajinu aj do konfliktu s Ruskom.
.mg
Zákaz komunistov
Baskickí komunisti nemajú čo oslavovať – španielsky najvyšší súd ich poslal do ilegality. Komunistická strana baskických území, ktorá má v regionálnom parlamente Baskicka deväť poslancov, nebola zakázaná pre šírenie ideológie komunizmu, ale preto, že je považovaná za predĺženú ruku ilegálnej strany Batasuna, ktorá patrí k teroristickej organizácii ETA.
.mg
O totalitách
Česi chcú zriadiť inštitút zameraný na štúdium totalít a múzeum obetí totalitných režimov. Novo zriadená inštitúcia EÚ by mala mať sídlo v Prahe. Zároveň navrhujú, aby sa 23. august, keď bol v roku 1939 podpísaný Molotovov-Ribbentropov pakt o neútočení, stal spomienkovým dňom na obete obidvoch totalít. Tento týždeň sa čaká podporná rezolúcia od Európskeho parlamentu.
.jd
Jedovaté mlieko
Šesťtisíc detí ochorelo a štyri zomreli po tom, čo sa dojčenské mlieko v severočínskej provincii Hebej „pančovalo“ melamínom. Vláda obviňuje zo zodpovednosti výrobcov, zahraničné médiá čínsku vládu, ktorá dva mesiace vedome nekonala, aby škandálom nezatienila Olympiádu. Až teraz je reakcia režimu razantná: výnimočný stav, zatknutia, vyšetrovanie a demisie.
.jd
Benedikt vo Francúzsku
Benedikt XVI. navštívil Francúzsko a mal úspech: v Paríži pred 270-tisíc mladými ľuďmi pred katedrálou Notre Dame a v Lurdoch pred 150-tisíc pútnikmi. Prezident Sarkozy pápeža privítal s najväčšími poctami. Benedikt hovoril najmä o viere, ale nevyhol sa ani sekularizmu a starším tradíciám Francúzska, keď sa Grand Nation nazýval prvou dcérou Cirkvi.
.jd
Nacionalisti sa štiepia
Hlavná opozičná strana v Srbsku sa štiepi: od nacionalistických radikálov Vojislava Šešelja, ktorý je súdený v Haagu, sa oddelila skupina poslancov Tomislava Nikoliča, ktorý viedol stranu v Srbsku. Rozdelenie opozičných radikálov podporuje vládu a proeurópskeho prezidenta Tadiča. Srbsku sa však nedarí medzinárodne. Holandsko zablokovalo zmluvu EÚ na podporu obchodu, kým nebude vydaný generál Mladič.
.jd
Cipi Livni
Izrael má novú predsedníčku vládnej strany Kadima – ministerku zahraničia Cipi Livniovú. V straníckych primárkach porazila Saula Mofaza. Premiérkou však bude, len ak postaví vládu. Ak nie, predčasné voľby by Kadima vyhrať nemusela.
Mick Jagger
Diskutoval s komisármi Neelie Kroes a Charliem McCreevym o internetovom obchode a sľúbil, že sa bude podieľať na vypracovaní expertnej správy pre komisiu. O názoroch sira Micka toho síce veľa nevieme, ale inak slušné PR. Samozrejme, pre eurobyrokratov.
Jacob Zuma
Končí sa chaos v Južnej Afrike? Súd rozhodol, že obvinenia proti lídrovi Afrického národného kongresu z korupcie sú neplatné, zároveň kritizoval prezidenta Mbekiho za ovplyvňovanie vyšetrovania. Zuma by sa podľa očakávaní mal stať novým prezidentom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.