Menovaným bol Štefan Kiripolský. V roku 1951 utiekol do Viedne, kde pracoval ako redaktor Rádia Slobodná Európa a informátor americkej vojenskej kontrarozviedky. Československí „tajní“ v spolupráci s agentmi KGB zosnovali v roku 1954 jeho únos, keď sa vybral na dovolenku do južného Rakúska. Ešte vo Viedenskom Novom Meste ho však zaistili sovietski vojaci: „Gospodin Kiripolsky, vy nas do stratosfery vygoňali i my vas sejčas imejem.“ Pre Kiripolského sa tým začali dlhé roky v komunistických krimináloch. Práve o nich hovorí nová kniha Juraja Hradského.
peklo existuje a má veľa žľabov
Najexkluzívnejšou časťou knihy je, pochopiteľne, osobné svedectvo hlavného protagonistu. Až do svojej smrti v roku 1992 sa však Kiripolský zdráhal svoje spomienky zverejniť. Dôvodom boli strach a nechuť angažovať sa v politickom živote, ktorý bol preňho sklamaním aj po roku 1989. Prestal veriť mnohým a keby poznal celú pravdu o tých ďalších, zdeptalo by ho to zrejme ešte viac. Je to príbeh muža, ktorému výsluchy, mučenie a väzenia zlomili život, nie však chrbtovú kosť.
Po zatknutí sovietskymi jednotkami držali Kiripolského chvíľu v Badene, potom ho presunuli do väzenia v Bubenči a neskôr internovali v Ruzyni. Nútili ho podpisovať falošné výpovede a priznania. „Keď som nepodpísal, strčili ma do cely, kde bola veľká zima a prievan, až to hučalo,“ spomína: „Zo studenej cely ma premiestnili do takej, kde bolo pre zmenu teplo a dusno ako v saune, podmienky na hranici prežitia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.