V tomto príbehu z evanjelia ide o súcit, o ľútosť. Dotýka sa nás utrpenie druhých? Dovolíme mu, aby sa nás dotklo? Ako ďaleko to môže zájsť a ako ďaleko by malo? Nemôžem predsa do seba pojať utrpenie celého sveta! Koľko súcitu je možné prijať? Koľko sa ho dá zažiť? A čo je to vlastne „skutočný súcit“?
Ježiš často prejavoval súcit. No ako ho prežíval? Určite nie ako nejaký celosvetový pocit. Teda nie ako nejakú svetovú bolesť zo všetkého utrpenia, ktoré poznačuje život na tejto zemi. Ježišov súcit je vždy konkrétny. A začína sa tým, že citlivo vníma ľudí, ktorí trpia. Všíma si ich utrpenie, vidí ho a len tak ho neobchádza.
Pri tomto biblickom príbehu je to zvlášť pôsobivé. Ježiš je na cestách. Sprevádza ho množstvo ľudí. Plne sa naňho zamerali, sú ním fascinovaní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.