Ako dieťa som chcela byť kriminalistka, archeologička, lekárka.
Čítala som Schliemana a Pána Tragáčika, a z toho to akosi vyplynulo. Ale stále som inklinovala k výtvarnému umeniu, architektúre, kultúre, zaujímali ma dejiny, hoci som chodila na obyčajné gymnázium a rodičia neboli výtvarníci, ale bola som obklopená knihami a snažili sme sa cestovať za pamiatkami. Kunsthistória bola prominentným bratislavským odborom, všetci mi tvrdili, že sa tam nedostanem. Ale prišla práve revolúcia, tak som sa revolučne rozhodla, že to skúsim. Už ku koncu štúdia som sa začala profilovať smerom k dizajnu. Najprv k jeho histórii, ale postupne som zistila, že aj súčasná scéna je veľmi zaujímavá, len sa nemá kde prezentovať v takej forme, ako to poznám z mojich ciest do zahraničia. Tak sme s dizajnérkou Sylviou Jokelovou vyskúšali zorganizovať festivalový víkend dizajnu a postupne sa to rozrástlo do veľkej týždňovej akcie.
Najradšej oddychujem na gauči.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.