Vidíme, že zámok nechátra, ale pomaly sa vracia do svojej pôvodnej krásy. Chvíľu vyzváňame, kým sa vo dverách nezjaví mladá blondínka. Predstaví sa a zároveň sa ospravedlňuje, že musí utekať preč. Potom príde staršia tmavovlasá žena so širokým úsmevom. „To bola moja dcéra, musí ísť rýchlo niečo vybaviť,“ povie pani „grófka“ a pozýva nás ďalej. Chvíľu s rozpakmi hľadíme na starožitný nábytok, či si naozaj môžeme sadnúť.
Zámocká pani v bielej blúzke a trojštvrťových nohaviciach nepôsobí veľmi aristokraticky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.