Najprv precestoval doslova celý svet „od Veľkonočných ostrovov cez Etiópiu, Kubu až po Káthmandu“, a teraz bude nám, čo sme do roku 1989 cestovali akurát tak do Rumunska a po páde železnej opony ledva naškrabali na pár pobytov v panelákoch pri Stredozemnom mori, dávať rozumy, aké je úžasné a povznášajúce zostať na mieste a necestovať nikam? To som si pomyslela nad knihou amerického novinára Pica Iyera Umenie ticha: zážitok z cestovania nikam. Autor odporúča sedieť doma v tichu a „ísť hlbšie, zažívať výzvy a nečakané okamihy, pretože pohyb je najdôležitejší v pokoji“.
Áno, aj tak sa dá dovolenkovať, ale ten podtitul knihy mi vnukol trochu iný koncept. Trochu googlenia ukázalo, že to nie je žiadny originálny nápad, v angličtine už má od roku 2009 aj svoj slovníkový termín – staycation. Na rozdiel od nearcation, keď dovolenkujeme niekde v blízkom okolí, pri staycation spíme doma vo vlastnej posteli. Veľkou výhodou je, že nám nehrozí balenie, pád lietadla, sklamanie z toho, že na obrázku to všetko vyzeralo krajšie. Nehrozí ponorková ani pásmová choroba, príliš exotická strava a nepitná voda, kultúrne a jazykové bariéry či privysoké ceny nezodpovedajúce slovenskému platu. Odpadá aj tlak, že nestihneme všetko uvidieť. Do tejto destinácie sa môžeme vracať naozaj opakovane a často.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.