Ctihodná holandská poisťovňa ING, ktorej bratislavský manažér ma kedysi prehovoril, aby som u nich uzavrel životnú poistku s kapitálovým sporením, bola nútená vydať na Slovensku a v Česku a možno aj inde vyhlásenie,
že nemá nič spoločné s donedávna rovnako ctihodnou americkou poisťovňou AIG, ktorá teraz takmer skrachovala. Je to pochopiteľné, lebo keď sa to prečíta nedbanlivo, prípadne, ak máte ako väčšina ľudí v postkomunistickej strednej Európe len matnú predstavu, ako sa speluje anglická abeceda, tak vám ING a AIG naozaj môže splývať.
To mňa však vôbec neteší, lebo by som sa nerád dožil toho, aby sa moje šesťročné úspory, ktoré mali byť od januára navyše v eurách, odobrali do hája len preto, že si niekto niečo s niečím pletie. Problém je, že keď v takej pohnutej dobe, ktorá všetkým poisťovniam, bankám, hypotekárnym bankám a zaisťovniam všetkého druhu nastala, vydáte vyhlásenie, že s niečím nemáte nič spoločné, tak tým možno podnietite premýšľanie, či to náhodou nie je naopak. A premýšľanie tohto typu je v dňoch, keď cez víkend len-len že neskrachuje štvrtá najväčšia americká banka so stošesťdesiatročnou tradíciou, veľmi nebezpečné.
Obava, aby o nás niekto takto nezačal premýšľať, je asi jediným dôvodom, prečo sme my Česi, Poliaci, Slováci a Maďari ešte nevydali podobné vyhlásenie ako ING - v tom zmysle, že už dávno, zo dvadsať rokov, nie sme východná, ale stredná Európa a s Ruskom a podobnými krajinami už nemáme nič spoločné. Pretože, ako som si už dávnejšie všimol, pre mnohých investorov na kapitálových trhoch sme stále jedna banda. Ešte by som pochopil, že veľmi nerozlišujú medzi bratislavskou a budapeštianskou burzou či medzi Českom a Poľskom. Väčšina Európanov by asi nenašla na mape USA ani štát Washington a bola by prekvapená, že nemá nič spoločné s americkým hlavným mestom. Ale prečo má dvadsať rokov po rozpade RVHP a Varšavského paktu strmo padať pražská burza, keď sa rúca akciový trh v Moskve, a prečo má byť poľský zlotý v podstate previazaný s ruským rubľom, to vie len investorský Pánboh. Ale vysvetľujte na burzách v Tokiu, v Sydney a na Wall Street, že už nemáme s Ruskom nič spoločné. To by si tiež mohli položiť otázku, prečo to tak zdôrazňujeme a či to náhodou nie je naopak. Naozaj nie je?
že nemá nič spoločné s donedávna rovnako ctihodnou americkou poisťovňou AIG, ktorá teraz takmer skrachovala. Je to pochopiteľné, lebo keď sa to prečíta nedbanlivo, prípadne, ak máte ako väčšina ľudí v postkomunistickej strednej Európe len matnú predstavu, ako sa speluje anglická abeceda, tak vám ING a AIG naozaj môže splývať.
To mňa však vôbec neteší, lebo by som sa nerád dožil toho, aby sa moje šesťročné úspory, ktoré mali byť od januára navyše v eurách, odobrali do hája len preto, že si niekto niečo s niečím pletie. Problém je, že keď v takej pohnutej dobe, ktorá všetkým poisťovniam, bankám, hypotekárnym bankám a zaisťovniam všetkého druhu nastala, vydáte vyhlásenie, že s niečím nemáte nič spoločné, tak tým možno podnietite premýšľanie, či to náhodou nie je naopak. A premýšľanie tohto typu je v dňoch, keď cez víkend len-len že neskrachuje štvrtá najväčšia americká banka so stošesťdesiatročnou tradíciou, veľmi nebezpečné.
Obava, aby o nás niekto takto nezačal premýšľať, je asi jediným dôvodom, prečo sme my Česi, Poliaci, Slováci a Maďari ešte nevydali podobné vyhlásenie ako ING - v tom zmysle, že už dávno, zo dvadsať rokov, nie sme východná, ale stredná Európa a s Ruskom a podobnými krajinami už nemáme nič spoločné. Pretože, ako som si už dávnejšie všimol, pre mnohých investorov na kapitálových trhoch sme stále jedna banda. Ešte by som pochopil, že veľmi nerozlišujú medzi bratislavskou a budapeštianskou burzou či medzi Českom a Poľskom. Väčšina Európanov by asi nenašla na mape USA ani štát Washington a bola by prekvapená, že nemá nič spoločné s americkým hlavným mestom. Ale prečo má dvadsať rokov po rozpade RVHP a Varšavského paktu strmo padať pražská burza, keď sa rúca akciový trh v Moskve, a prečo má byť poľský zlotý v podstate previazaný s ruským rubľom, to vie len investorský Pánboh. Ale vysvetľujte na burzách v Tokiu, v Sydney a na Wall Street, že už nemáme s Ruskom nič spoločné. To by si tiež mohli položiť otázku, prečo to tak zdôrazňujeme a či to náhodou nie je naopak. Naozaj nie je?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.