Barbore Števulovej nikto nepovie inak ako Baša. Má dvadsať rokov a je jedinou slovenskou profesionálnou snowboardistkou. Jazdí za európsky tím Roxy, čo je úctyhodný výkon nielen vzhľadom na jej vek. Zabudnite na slalom, toto dievča odrastené na vrtkavej nálade Chopku je skutočná rockerka.
.v tvojom tíme sú mená ako Torah Bright, ktorá už vyhrala najprestížnejšie snowboardové súťaže od Arctic Challenge až po X-Games. Ako si sa dostala k takému hviezdnemu sponzorovi?
Snowboardovať som začala v trinástich-štrnástich. Dovtedy som lyžovala. Vždy som bola zvyknutá veľa športovať, závodne som plávala a chodila na športovú školu. Keď som dostala prvú dosku, začala som trénovať v parku na Donovaloch. Keďže tam okrem railov nič iné nebolo, drvila som raily (pozn.: rail = zábradlie, druh prekážky, na ktorom sa predvádzajú triky). Postupne som sa zlepšovala, hlavne vďaka mame, ktorá ma podporovala. Prvá väčšia iniciatíva prišla z Čiech, začala som dostávať veci, a s pribúdajúcimi fotkami v časopisoch a účasťou na závodoch si ma všimli v Roxy. Teraz som druhý rok v európskom tíme. Prvý rok, čo som platená.
.platená znamená, že sa zo sponzorských peňazí dá vyžiť?
No... nie úplne. V podstate áno, ak k tomu človek povyhráva nejaké závody. Ale ide skôr o peniaze vyslovene na snowboardovú sezónu. Samozrejme, keď je človek na špici, tak si žije ako kráľ. Ja dúfam, že sa ešte budem dosť zlepšovať (smiech).
.jedným z tvojich najväčších úspechov je špeciálna cena za najlepší rail, tzv. Rail Rocker Award na závodoch Roxy Chicken Jam 06. Stále sa teda špecializuješ na zábradlia?
Teraz aj viac skáčem. Jazdila som raily, lebo na Slovensku sú kikre dosť zlé (pozn.: kikre = skoky, zväčša dosť veľké; bežný smrteľník ich pozná z TV-kanálov extrémneho športu, kde mu prichádza mdlo pri pozeraní sa na niekoľkometrový let vzduchom s nejakou figúrou, najčastejšie s točením, a následné dopadnutie alebo žalostný pád). V Alpách už je to iná káva. Ale keď napadne sneh, nechám park parkom a idem do prašanu. Inak tá cena bola gitara značky Gibson.
.hráš alebo ju máš doma na stene pod plagátom Manowaru?
Hneď som ju predala nejakému zberateľovi.
.kam chodíš najradšej?
Na Chopok! Jasná aj Juh, tam som vyrastala, lyžovala ako malá, sú tam najlepšie podmienky. V Rakúsku mám rada Stuhleck alebo Dachstein, lebo je najbližšie. Keby som išla jazdiť do parku a mohla si vybrať, tak určite volím USA. Nerada to hovorím, ale majú tam omnoho viac prekážok a možností. Ale víkend snov je jazdenie na Chopku s kamošmi, keď čerstvo nasneží. Len kamošov nesmie byť príliš veľa, aby ten prašan vydžal (smiech).
.snowboarduješ bez helmy, trúfaš si na triky a prekážky, ktoré s pekným mladým dievčaťom nejdú tak úplne dohromady. Nemáš strach?
Nie som bojazlivá, ale vždy sa snažím rozumovo zhodnotiť riziko. Musím si zaklopať - zatiaľ som nemala žiadne zranenie. Bola som zvyknutá snowboardovať s chalanmi, možno preto sa nebojím. Omnoho väčší rešpekt mám pred vlnami, keď surfujem.
.zranenia nemáš, ale úplne zdravá nie si. Mnohí ľudia trpiaci psoriázou sa cítia postihnutí už len v bežnom živote. Neprekáža ti kožné ochorenie v športovej kariére?
Nie. Keď snowboardujem, necítim svrbenie. Je to skôr záťaž na psychiku, najmä keď sa ma ľudia pýtajú, či sa odo mňa môžu nakaziť. Raz za čas to mám od hlavy po päty, príde to vtedy, keď mám oslabenú imunitu, alebo zo stresu. Odmietam jesť kortikoidy, liečim sa len prírodnými masťami. Jediné, čo pomáha, je aj tak slnko a more.
.takže by si sa do budúcnosti chcela presťahovať niekam, kde je more aj hory?
Určite chcem ostať v Európe. Ja som spokojná tu. V Bystrici mám mamu, ktorá mi po mesiaci na cestách chýba. Aj hory, aj kamarátov. Možno by bolo fajn mať nejaký prímorský domček napríklad v Španielsku, kde by sa dalo občas prebývať (smiech)... ale žiť chcem na Slovensku.
.teraz si väčšinu zimy s Roxy tímom - neprekáža ti, že si stále s dievčatami?
Ťažko povedať, čo je lepšie. Po večeroch je síce väčšia zábava s chalanmi, ale radšej snowboardujem s babami. Keď vidím, čo dokážu, hecuje ma to na vyššie výkony.
.ako to na takej Roxy Tour vyzerá?
Dievčatá z tímu sú spolu. Sme ubytované v prenajatom Roxy dome a je s nami tímová manažérka, ktorá sa o nás stará. Všetko je vybavené. Je to omnoho príjemnejšie ako prísť na preteky na vlastnú päsť.
.ktoré akcie sú pre teba najdôležitejšie?
Najprestížnejšia je TTR séria (poznámka: Ticket to Ride) - spomínaný Roxy Chicken Jam v Európe aj v USA. Túto zimu som bola tretia na Snow Jam v Peci pod Sněžkou aj na O'Neill Barbecue Jam v Nemeckom Obersdorfe. Okrem Roxy akcií sa určite chystám na Burton European Open v Laaxe.
.preferuješ súťaže alebo fotenie pre časopisy?
Určite fotenie, je to väčšia zábava. Naposledy sme boli v Turecku. Ide nás, čo ja viem, päť z tímu, a ty si sama vyberáš miesta. Človek musí byť aj trochu kreatívny. Pri súťažení sa mi stáva, že dostanem "blok do hlavy" - na tréningu mi trik ide výborne a v kvalifikácii ho "pokašlem". Aj preto mám radšej systém jam session (pozn.: neobmedzený počet jázd, pri ktorých závodník za daný čas môže predviesť svoje triky a rozhodcovia bodujú najlepšie z nich). Klasická kvalifikácia je pre mňa omnoho stresovejšia.
.čo hovoríš na Veroniku Zuzulovú alebo Rada Žideka?
Zjazdové lyžovanie je pre mňa nekreatívny šport. Pretekáš sa s niekým o to, kto je rýchlejší. Samozrejme, uznávam, že sú za tým ťažké tréningy. Lyžiarom je však venovaná väčšia pozornosť, to je jasné. Majú aj výhodu, že majú Lyžiarsky zväz. Ja som od zväzu nikdy nedostala ani korunu. Nikdy som si nič nepýtala, hlavne preto, že vôbec nejazdím FIS závody. Čo sa Rada Žideka týka - boardercross ako disiciplína mi ani nenapadol. Ale Rado je fajn. Staral sa o nás na Majstrovstvách sveta juniorov v Bad Gastein pred pár rokmi. Voskoval nám dosky, lebo tvrdil, že si to sami nevieme (smiech).
.nechýba ti, že ťa nevolajú tancovať do Markízy?
To ma nezaujíma. Je dobré byť trošku známy, kvôli sponozorom, ale nesnívam o tom. Cenia si, keď ťa vidno. Okrem toho, že musíš dobre jazdiť, je dôležitá aj komunikácia s ľuďmi.
.ako to s profesionálnym snowboardingom vidíš v budúcnosti?
Chcem jazdiť čo najdlhšie. Podľa zdravia. Môj záchytný bod do budúcnosti je optika, to robí mama a mňa to veľmi baví. Mám v pláne urobiť si školu, tento rok som sa ešte nedostala, ale zase môžem hrdo vyhlásiť, že som po rokoch individuálneho študijného plánu a jazdenia úspešne zmaturovala.
.v tvojom tíme sú mená ako Torah Bright, ktorá už vyhrala najprestížnejšie snowboardové súťaže od Arctic Challenge až po X-Games. Ako si sa dostala k takému hviezdnemu sponzorovi?
Snowboardovať som začala v trinástich-štrnástich. Dovtedy som lyžovala. Vždy som bola zvyknutá veľa športovať, závodne som plávala a chodila na športovú školu. Keď som dostala prvú dosku, začala som trénovať v parku na Donovaloch. Keďže tam okrem railov nič iné nebolo, drvila som raily (pozn.: rail = zábradlie, druh prekážky, na ktorom sa predvádzajú triky). Postupne som sa zlepšovala, hlavne vďaka mame, ktorá ma podporovala. Prvá väčšia iniciatíva prišla z Čiech, začala som dostávať veci, a s pribúdajúcimi fotkami v časopisoch a účasťou na závodoch si ma všimli v Roxy. Teraz som druhý rok v európskom tíme. Prvý rok, čo som platená.
.platená znamená, že sa zo sponzorských peňazí dá vyžiť?
No... nie úplne. V podstate áno, ak k tomu človek povyhráva nejaké závody. Ale ide skôr o peniaze vyslovene na snowboardovú sezónu. Samozrejme, keď je človek na špici, tak si žije ako kráľ. Ja dúfam, že sa ešte budem dosť zlepšovať (smiech).
| Barbora Števulová má 20 rokov a je z Banskej Bystrice. Snowboardovať začala v 14-tich, učila sa sama. Za európsky tím Roxy snowboarduje od roku 2006, štýl: freestyle. Roxy je jej hlavný a jediný sponzor. Snowboardy: Ally a Ollipop (Roxy) Najobľúbenejší trik: frontside 360 |
.jedným z tvojich najväčších úspechov je špeciálna cena za najlepší rail, tzv. Rail Rocker Award na závodoch Roxy Chicken Jam 06. Stále sa teda špecializuješ na zábradlia?
Teraz aj viac skáčem. Jazdila som raily, lebo na Slovensku sú kikre dosť zlé (pozn.: kikre = skoky, zväčša dosť veľké; bežný smrteľník ich pozná z TV-kanálov extrémneho športu, kde mu prichádza mdlo pri pozeraní sa na niekoľkometrový let vzduchom s nejakou figúrou, najčastejšie s točením, a následné dopadnutie alebo žalostný pád). V Alpách už je to iná káva. Ale keď napadne sneh, nechám park parkom a idem do prašanu. Inak tá cena bola gitara značky Gibson.
.hráš alebo ju máš doma na stene pod plagátom Manowaru?
Hneď som ju predala nejakému zberateľovi.
.kam chodíš najradšej?
Na Chopok! Jasná aj Juh, tam som vyrastala, lyžovala ako malá, sú tam najlepšie podmienky. V Rakúsku mám rada Stuhleck alebo Dachstein, lebo je najbližšie. Keby som išla jazdiť do parku a mohla si vybrať, tak určite volím USA. Nerada to hovorím, ale majú tam omnoho viac prekážok a možností. Ale víkend snov je jazdenie na Chopku s kamošmi, keď čerstvo nasneží. Len kamošov nesmie byť príliš veľa, aby ten prašan vydžal (smiech).
.snowboarduješ bez helmy, trúfaš si na triky a prekážky, ktoré s pekným mladým dievčaťom nejdú tak úplne dohromady. Nemáš strach?
Nie som bojazlivá, ale vždy sa snažím rozumovo zhodnotiť riziko. Musím si zaklopať - zatiaľ som nemala žiadne zranenie. Bola som zvyknutá snowboardovať s chalanmi, možno preto sa nebojím. Omnoho väčší rešpekt mám pred vlnami, keď surfujem.
.zranenia nemáš, ale úplne zdravá nie si. Mnohí ľudia trpiaci psoriázou sa cítia postihnutí už len v bežnom živote. Neprekáža ti kožné ochorenie v športovej kariére?
Nie. Keď snowboardujem, necítim svrbenie. Je to skôr záťaž na psychiku, najmä keď sa ma ľudia pýtajú, či sa odo mňa môžu nakaziť. Raz za čas to mám od hlavy po päty, príde to vtedy, keď mám oslabenú imunitu, alebo zo stresu. Odmietam jesť kortikoidy, liečim sa len prírodnými masťami. Jediné, čo pomáha, je aj tak slnko a more.
.takže by si sa do budúcnosti chcela presťahovať niekam, kde je more aj hory?
Určite chcem ostať v Európe. Ja som spokojná tu. V Bystrici mám mamu, ktorá mi po mesiaci na cestách chýba. Aj hory, aj kamarátov. Možno by bolo fajn mať nejaký prímorský domček napríklad v Španielsku, kde by sa dalo občas prebývať (smiech)... ale žiť chcem na Slovensku.
.teraz si väčšinu zimy s Roxy tímom - neprekáža ti, že si stále s dievčatami?
Ťažko povedať, čo je lepšie. Po večeroch je síce väčšia zábava s chalanmi, ale radšej snowboardujem s babami. Keď vidím, čo dokážu, hecuje ma to na vyššie výkony.
.ako to na takej Roxy Tour vyzerá?
Dievčatá z tímu sú spolu. Sme ubytované v prenajatom Roxy dome a je s nami tímová manažérka, ktorá sa o nás stará. Všetko je vybavené. Je to omnoho príjemnejšie ako prísť na preteky na vlastnú päsť.
.ktoré akcie sú pre teba najdôležitejšie?
Najprestížnejšia je TTR séria (poznámka: Ticket to Ride) - spomínaný Roxy Chicken Jam v Európe aj v USA. Túto zimu som bola tretia na Snow Jam v Peci pod Sněžkou aj na O'Neill Barbecue Jam v Nemeckom Obersdorfe. Okrem Roxy akcií sa určite chystám na Burton European Open v Laaxe.
.preferuješ súťaže alebo fotenie pre časopisy?
Určite fotenie, je to väčšia zábava. Naposledy sme boli v Turecku. Ide nás, čo ja viem, päť z tímu, a ty si sama vyberáš miesta. Človek musí byť aj trochu kreatívny. Pri súťažení sa mi stáva, že dostanem "blok do hlavy" - na tréningu mi trik ide výborne a v kvalifikácii ho "pokašlem". Aj preto mám radšej systém jam session (pozn.: neobmedzený počet jázd, pri ktorých závodník za daný čas môže predviesť svoje triky a rozhodcovia bodujú najlepšie z nich). Klasická kvalifikácia je pre mňa omnoho stresovejšia.
.čo hovoríš na Veroniku Zuzulovú alebo Rada Žideka?
Zjazdové lyžovanie je pre mňa nekreatívny šport. Pretekáš sa s niekým o to, kto je rýchlejší. Samozrejme, uznávam, že sú za tým ťažké tréningy. Lyžiarom je však venovaná väčšia pozornosť, to je jasné. Majú aj výhodu, že majú Lyžiarsky zväz. Ja som od zväzu nikdy nedostala ani korunu. Nikdy som si nič nepýtala, hlavne preto, že vôbec nejazdím FIS závody. Čo sa Rada Žideka týka - boardercross ako disiciplína mi ani nenapadol. Ale Rado je fajn. Staral sa o nás na Majstrovstvách sveta juniorov v Bad Gastein pred pár rokmi. Voskoval nám dosky, lebo tvrdil, že si to sami nevieme (smiech).
.nechýba ti, že ťa nevolajú tancovať do Markízy?
To ma nezaujíma. Je dobré byť trošku známy, kvôli sponozorom, ale nesnívam o tom. Cenia si, keď ťa vidno. Okrem toho, že musíš dobre jazdiť, je dôležitá aj komunikácia s ľuďmi.
.ako to s profesionálnym snowboardingom vidíš v budúcnosti?
Chcem jazdiť čo najdlhšie. Podľa zdravia. Môj záchytný bod do budúcnosti je optika, to robí mama a mňa to veľmi baví. Mám v pláne urobiť si školu, tento rok som sa ešte nedostala, ale zase môžem hrdo vyhlásiť, že som po rokoch individuálneho študijného plánu a jazdenia úspešne zmaturovala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.