Superfavoriti horko-ťažko vyhrávajú: Francúzi uchmatli dve víťazstvá na samom konci, Španieli ledva zdolali Česko, Nemecko nedalo gól Poliakom, Belgičania nestačili na majstrovskú taktickú parádu odpisovaného Talianska. Väčšina zápasov prináša pocit, že gól je nad zlato, že schémy, varianty, organizácia hry, stratégia, disciplína, bojovnosť a prísny režim taktiky ničia priestor pre ofenzívu, techniku, futbalovú voľnosť. Hrá sa šampionátový futbal, v ktorom rozhodujú najmenšie detaily. Že by už vo futbale nebolo miesto pre poetov? Žijeme v ére ich stratenej generácie? Odpoveď je nie. Akurát ich verše je potrebné hľadať pozornejšie. Vidieť chirurgickú presnosť Kroosa, pohyb Lewandowského, pružnosť Payeta, Iniestov šiesty zmysel pre prihrávku, precíznosť Bonucciho, Ibrahimovičovu aroganciu moci nad loptou, Modričove ťahy, výbušnosť Walkera a množstvo ďalších vecí, to všetko je stále futbalová poézia. A jedného básnika, aj keď iného razenia, ako boli Adamec, Jokl, Petráš, Masný, Moravčík či Dubovský, máme aj my.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.