Vaše zvolenie za predsedu KDH hneď v prvom kole sa naozaj nečakalo. Aj pre vás to bolo prekvapujúce?
Bolo to milé prekvapenie. Hneď po tom ma premkol obrovský pocit zodpovednosti – za kresťanskú demokraciu na Slovensku. Neznie to priveľmi pateticky? (Úsmev.)
Boli ste na kandidátke OĽaNO, potom ste založili vlastný projekt, ktorý až tak nezaujal. Kedy ste prišli na to, že máte prevziať zodpovednosť za kresťanskú demokraciu?
Bol som, som a budem konzervatívec. To nebola účelová kalkulácia pre túto chvíľu. Verím politologickej mape a základnému rozdeleniu na konzervatívne a sociálnodemokratické strany. Mne by sa ťažko hralo na liberála. Takže s kým som mal v parlamente spolupracovať? Hneď po voľbách som považoval za dôležité stretnúť sa s pánom Figeľom a rozprávať sa o tom, čo teraz s KDH. To mi prišlo korektné – povedať mu, že by som skúsil kandidovať za predsedu.
Čo robil Ján Figeľ zle, že KDH vypadlo z parlamentu?
Jano Figeľ je možno príliš slušný na slovenskú politiku. V piatok pred voľbami bola u kapucínov omša, išiel som okolo, tak som na ňu zašiel. Vpredu sedel pán Figeľ s manželkou. A išiel na sväté prijímanie. To znamená, že nemal hriech, pritom to bolo krátko po volebnej kampani! Aj som sa ho potom pýtal, či bol ráno na spovedi, že nie, že asi pred dvoma týždňami.
Tým chcete povedať, že politik musí počas volebnej kampane robiť hriechy.
Otázka stojí, či sa vôbec dá vyhnúť malému hriechu, keď ste v zúrivom politickom boji. Nehovorím teraz, že budem hrešiť, kadiaľ budem chodiť, ale mali by sme byť tvrdší. My sme doteraz len útrpne znášali útoky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.