Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pod lupou Ján Štrassera: V labyrinte (ne)pamäti

.ján Štrasser .časopis .klub

Pamätná tabuľa zločincovi je zločin, napísali sme s Petrom Zajacom po tom, čo starosta obce Veľký Lipník fyzicky napadol výtvarníkov Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorí na protest pomaľovali červenou farbou pamätnú tabuľu, odhalenú komunistickému prokurátorovi Jánovi Pješčakovi.

Jeden z ohlasov pod článkom: „Ak tam tá Pješčakova tabuľa ostane, môžete si byť istí, že po celom Slovensku pribudnú desiatky búst a pamätných tabúľ Jozefa Tisa.“ Tabuľa tam neostala, ktosi ju rozbil.

Je fajn vedieť, že Kalmus a Lorenz v tom nie sú sami. No to neznamená, že ak táto tabuľa (dočasne? navždy?) zmizla, nepribudnú nové. Na počesť topkomunistov i topfašistov.

Ako je možné, že po päťdesiatich rokoch dvoch totalít a dvadsiatich šiestich rokoch slobody uctievame zlo, ktoré tieto totality priniesli?

Dlho som sa o tom zhováral s neobyčajne vnímavým pozorovateľom našich dejín Františkom Mikloškom. Podľa neho slovenský národ nemá sformovanú kolektívnu pamäť. A dodal: „Ak predsa len čosi ako slovenská kolektívna pamäť existuje, tak jej hlavným príznakom je to, že je rozporuplná.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite