Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo zakričala Británia?

.štefan Hríb .časopis .editorial

Je priľahké povedať, že Briti podľahli populizmu. Rovnako však nevyžaduje žiadnu námahu hlesnúť, že dôvodom „leave“ je Brusel. Myslím, že toto referendum je vážnejšie.

Európska únia ako projekt spolupráce rozličných národov bola a stále bude rozumná vízia, s ktorou súhlasí takmer každý. Problém je, že EÚ sa pod nezastaviteľným vplyvom globalizácie, ale aj vinou iracionálnej ideológie zmenila na niečo, s čím už mnohí nesúhlasia. Od pôvodných zakladateľských zmlúv, ktoré nahrádzali neustále vojny trvalou kooperáciou, a potom od štyroch základných slobôd sa EÚ začala posúvať úplne novým smerom. Už nestačila spolupráca, začalo sa hovoriť o integrácii, ktorá nemala mať konca. Veľmi sa to podobalo na marxistické presvedčenie o nikdy sa nekončiacom pokroku všeobecného ľudstva bez ohľadu na zvyklosti, preferencie a presvedčenia konkrétnych ľudí a národov.

Pár referend bolo v mene večnej integrácie obídených, pár národov muselo robiť referendový reparát, pár európskych zmlúv a ústav obišlo demokratické zvyklosti, až prišlo na Britániu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite