Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dôsledky a výzvy brexitu

.dalibor Roháč .časopis .téma

Výsledok minulotýždňového britského referenda je pripomenutím, že pokrok nie je ulica s jednosmernou premávkou. O výdobytky života v modernej, ekonomicky otvorenej spoločnosti sa môžeme pripraviť oveľa ľahšie, než si myslíme.

Ako povedal John Oliver, Európska únia je podobne ako Gérard Depardieu „neforemným európskym telesom, ktoré je zdrojom veľkých zmätkov“. Briti sa však v tomto telese napriek častého sťažovaniu nachádzali v privilegovanej pozícii. Majú prístup na spoločný trh a veľký vplyv na spoločné rozhodnutia – v Európskej rade sú treťou najvplyvnejšou krajinou. Ale súbežne sa nezapojili do európskych projektov ako Euro a Schengen, ktoré sú zdrojom veľkého napätia na kontinente. Čo sa však dá očakávať po ich rozhodnutí zo štvrtka?

Ekonomické turbulencie sú už tu: prepad akciových trhov a kríza libry boli okamžitými odpoveďami na zvesti z Británie. Trhy nie sú hysterické, naopak, ich reakcia je vedená očakávaniami dlhého obdobia hospodárskej neistoty a potenciálne zatrpknutého rozvodu medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou.

Briti teraz môžu, ale aj nemusia skončiť v spoločnom európskom trhu. Firmy, ktorých existencia sa spolieha na existenciu rovnakých pravidiel na oboch stranách lamanšského kanálu, si tiež počkajú s vážnejšími investičnnými rozhodnutiami. Briti si budú musieť zabezpečiť prístup na trhy 53 krajín sveta, s ktorými má EÚ platné obchodné dohody. Inými slovami, očakávajme reálne ekonomické náklady pre Spojené kráľovstvo aj pre zvyšok Európy.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite