D. F. A.
4TH
MOONJUNE/HEVHETIA
Dlhoočakávaná štúdiová nahrávka D. F. A. je na svete. Po deviatich rokoch – a medzičasom vydanej reedícii prvých dvoch štúdiových albumov a zázname koncertu na NEARfest 2000 – sa tak fanúšikovia popredných predstaviteľov súčasného talianskeho progrocku dočkali aj nového repertoáru. Štvrtý album D. F. A. je takmer celý inštrumentálny a ponúka to, po čom túži každý milovník moderného progrocku. Teda žiadne prekvapenia, ale ideálne spojenie overených (a stále účinných) rytmických postupov jazzrocku 70. rokov s orchestrálnym a tematickým myslením progresívneho rocku. Vzrušujúca rytmika a dôraz na napätie, vyplývajúce z premenlivých metier, nezaprú, že lídrom a hlavným autorom skupiny je bubeník. Jeho dominanciu však úspešne vyvažuje hrejivý analógový retro sound kláves, frippovské skreslenia gitary a inteligentné kompozičné riešenia.
.augustín Rebro
LONELY DRIFTER KAREN
GRASS IS SINGING
CRAMMED DISCS/WEGART
Lonely Drifter Karen, to je hlavne spevácky a autorský potenciál Rakúšanky s exotickým menom Tanja Frinta. Skeptik by povedal, že konečne stredná Európa našla svoju Lhasu, Jolie Holland či Joannu Newsom. S vyššie menovanými má Tanja spoločný v poslednom desaťročí taký obľúbený hlas-nehlas a sklony k akustickému folku-nefolku. V každom prípade však nemáte pocit, že ide o napodobňovanie. A hoci tu hrajú takmer výlučne akustické nástroje (gitara, klavír, bicie, husle) a aranžérske postupy klávesistu Marca Sobreviasa pripomínajú kabaret a muzikál z prvej polovice 20. storočia, celok neznie ako retro, ale nečakane moderne. Tanja má okrem toho dar písať melódie a texty, ktoré sa zdajú na prvé počutie triviálne a ľahko zapamätateľné, ale napriek tomu vás čosi núti počúvať ich znova a objavovať ďalšie skryté vrstvy. Opojné ako päťhviezdičkový koňak.
.vladimír Potančok
QUEEN + PAUL RODGERS
THE COSMOS ROCKS
EMI
Keďže snúbenci už majú za sebou svoju minulosť, rozhodli sa, že nebudú používať spoločné priezvisko Queen, ale novopečený „Freddie“ si ponechá svoje mládenecké meno, pred ktoré mu pribudne titul +. Po predsvadobne živom Návrate šampiónov prvýkrát na spoločnom štúdiovom albume, s novým pôvodným repertoárom. Ak výslednú porciu ochutná človek, ktorý predtým nebol zvyknutý na jednotlivé zložky osve, iste ocení rockové pesničky klasického strihu s množstvom inštrumentálnych lahôdok a výraznými vokálmi. Keď už však (podobne ako naši mladí) máte niečo najazdené a počujete, ako sa typické zbory Queen kombinujú s nemenej typickým sólovým hlasom Bad Company, v prvej chvíli asi slimáčik s kovadlinkou stratia pevnú pôdu pod nohami. Postupne vám asi dôjde, že výsledok síce nemá šancu zatieniť klasické obdobie, ale nie je to vôbec márne. Show must go on!
.martin Chrobák
THE VERVE
FOURTH
PARLOPHONE/EMI
The Verve, táto svojská ostrovná kapela, ktorej piesne sa v 90. rokoch stali hymnami, sa po rozchode vracia na scénu s albumom Forth. Hneď úvodný song ma pribil tou užasne znejúcou groovujúcou basou, čo s triphopovými a (samozrejme) živými bicími tvorí základ piesne, na ktorom sa rozprestierajú pavučiny gitarových väzieb a tónov. Celý album má istý psychedelický odér a na niektorých miestach vygraduje do výbušnosti. To sa však stane len málokedy a Forth je väčšinou melancholický. Skladba Numbness vám dokonca môže privodiť ľahkú depresiu. Vyzerá to, ako keby Richard Ashcroft, zachmúrený básnik s gitarou, ktorý sa na ulici nevyhýba protiidúcim spoluobčanom, zažil nejaké veľmi smutné obdobie, ale vďaka tomu je na svete tento neopakovateľný, krásny a citlivý album. Vrelo odporúčam do slúchadiel, keď budete nohami prehŕňať jesenné lístie.
.renat Khallo
JAKOB DYLAN
SEEING THINGS
SONY BMG
Asi je to zvláštny pocit mať za otca jedného z najuznávanejších, ba až kultovo zbožňovaných muzikantov. Jakob Dylan sa však väčšinou tváril, akoby sa nechumelilo. Od roku 1989 hrával v skupine The Wallflowers, a hoci istú hlasovú podobnosť s otcom nezaprel, ich hudba kráčala skôr v šľapajach tradičného amerického rocku podľa vzoru Brucea Springsteena alebo Toma Pettyho. Na svojom prvom sólovom albume Seeing Things má 38-ročný Jakob Dylan doteraz štýlovo najbližšie k otcovi. V štúdiu s ním bol producent Rick Rubin ? a podobne ako v prípade Rubinových produkcií Johnnyho Casha a Neila Diamonda je zvuk nahrávky ohlodaný až na kosť, hoci zároveň neznie sucho, a skladbám dominuje spev a akustická gitara. Jakob je básnikom apokalypsy (Evil Is Alive And Well) aj každodennej krásy (Something Good This Way Comes) a v hlase má únavu aj akúsi sympatickú lenivosť.
.vladislav Gális
METALLICA
DEATH MAGNETIC
WARNER
História americkej skupiny Metallica je rozprávkou o ceste z garáže na výslnie štadiónov, ale aj drámou o strácaní identity a o ťažkej tvorivej i vzťahovej kríze, ktorú „musel“ prísť riešiť psychológ. Prvý pokus o znovuzrodenie dopadol katastrofálne: album St. Anger (2003) mal byť návratom do garáže, ale znel chaoticky, pozliepane a chýbali na ňom výrazné nápady. Na novinke Death Magnetic sa Metallica, prvýkrát s pomocou producentského čarodejníka Ricka Rubina, odrazu hrdo vracia k technickému thrashu, epickým kompozíciám a gitarovým sólam, čiže k veciam, od ktorých sa v 90. rokoch postupne dištancovala. Death Magnetic asi poteší väčšinu fanúšikov „starej Metallicy“, no s klasickými nahrávkami ako Master Of Puppers (1986) alebo And Justice For All (1988) si ho nepomýlite. Predsa len tu chýba ten pocit prirodzeného vývoja a najmä moment prekvapenia.
.vladislav Gális
4TH
MOONJUNE/HEVHETIA
Dlhoočakávaná štúdiová nahrávka D. F. A. je na svete. Po deviatich rokoch – a medzičasom vydanej reedícii prvých dvoch štúdiových albumov a zázname koncertu na NEARfest 2000 – sa tak fanúšikovia popredných predstaviteľov súčasného talianskeho progrocku dočkali aj nového repertoáru. Štvrtý album D. F. A. je takmer celý inštrumentálny a ponúka to, po čom túži každý milovník moderného progrocku. Teda žiadne prekvapenia, ale ideálne spojenie overených (a stále účinných) rytmických postupov jazzrocku 70. rokov s orchestrálnym a tematickým myslením progresívneho rocku. Vzrušujúca rytmika a dôraz na napätie, vyplývajúce z premenlivých metier, nezaprú, že lídrom a hlavným autorom skupiny je bubeník. Jeho dominanciu však úspešne vyvažuje hrejivý analógový retro sound kláves, frippovské skreslenia gitary a inteligentné kompozičné riešenia.
.augustín Rebro
LONELY DRIFTER KAREN
GRASS IS SINGING
CRAMMED DISCS/WEGART
Lonely Drifter Karen, to je hlavne spevácky a autorský potenciál Rakúšanky s exotickým menom Tanja Frinta. Skeptik by povedal, že konečne stredná Európa našla svoju Lhasu, Jolie Holland či Joannu Newsom. S vyššie menovanými má Tanja spoločný v poslednom desaťročí taký obľúbený hlas-nehlas a sklony k akustickému folku-nefolku. V každom prípade však nemáte pocit, že ide o napodobňovanie. A hoci tu hrajú takmer výlučne akustické nástroje (gitara, klavír, bicie, husle) a aranžérske postupy klávesistu Marca Sobreviasa pripomínajú kabaret a muzikál z prvej polovice 20. storočia, celok neznie ako retro, ale nečakane moderne. Tanja má okrem toho dar písať melódie a texty, ktoré sa zdajú na prvé počutie triviálne a ľahko zapamätateľné, ale napriek tomu vás čosi núti počúvať ich znova a objavovať ďalšie skryté vrstvy. Opojné ako päťhviezdičkový koňak.
.vladimír Potančok
QUEEN + PAUL RODGERS
THE COSMOS ROCKS
EMI
Keďže snúbenci už majú za sebou svoju minulosť, rozhodli sa, že nebudú používať spoločné priezvisko Queen, ale novopečený „Freddie“ si ponechá svoje mládenecké meno, pred ktoré mu pribudne titul +. Po predsvadobne živom Návrate šampiónov prvýkrát na spoločnom štúdiovom albume, s novým pôvodným repertoárom. Ak výslednú porciu ochutná človek, ktorý predtým nebol zvyknutý na jednotlivé zložky osve, iste ocení rockové pesničky klasického strihu s množstvom inštrumentálnych lahôdok a výraznými vokálmi. Keď už však (podobne ako naši mladí) máte niečo najazdené a počujete, ako sa typické zbory Queen kombinujú s nemenej typickým sólovým hlasom Bad Company, v prvej chvíli asi slimáčik s kovadlinkou stratia pevnú pôdu pod nohami. Postupne vám asi dôjde, že výsledok síce nemá šancu zatieniť klasické obdobie, ale nie je to vôbec márne. Show must go on!
.martin Chrobák
THE VERVE
FOURTH
PARLOPHONE/EMI
The Verve, táto svojská ostrovná kapela, ktorej piesne sa v 90. rokoch stali hymnami, sa po rozchode vracia na scénu s albumom Forth. Hneď úvodný song ma pribil tou užasne znejúcou groovujúcou basou, čo s triphopovými a (samozrejme) živými bicími tvorí základ piesne, na ktorom sa rozprestierajú pavučiny gitarových väzieb a tónov. Celý album má istý psychedelický odér a na niektorých miestach vygraduje do výbušnosti. To sa však stane len málokedy a Forth je väčšinou melancholický. Skladba Numbness vám dokonca môže privodiť ľahkú depresiu. Vyzerá to, ako keby Richard Ashcroft, zachmúrený básnik s gitarou, ktorý sa na ulici nevyhýba protiidúcim spoluobčanom, zažil nejaké veľmi smutné obdobie, ale vďaka tomu je na svete tento neopakovateľný, krásny a citlivý album. Vrelo odporúčam do slúchadiel, keď budete nohami prehŕňať jesenné lístie.
.renat Khallo
JAKOB DYLAN
SEEING THINGS
SONY BMG
Asi je to zvláštny pocit mať za otca jedného z najuznávanejších, ba až kultovo zbožňovaných muzikantov. Jakob Dylan sa však väčšinou tváril, akoby sa nechumelilo. Od roku 1989 hrával v skupine The Wallflowers, a hoci istú hlasovú podobnosť s otcom nezaprel, ich hudba kráčala skôr v šľapajach tradičného amerického rocku podľa vzoru Brucea Springsteena alebo Toma Pettyho. Na svojom prvom sólovom albume Seeing Things má 38-ročný Jakob Dylan doteraz štýlovo najbližšie k otcovi. V štúdiu s ním bol producent Rick Rubin ? a podobne ako v prípade Rubinových produkcií Johnnyho Casha a Neila Diamonda je zvuk nahrávky ohlodaný až na kosť, hoci zároveň neznie sucho, a skladbám dominuje spev a akustická gitara. Jakob je básnikom apokalypsy (Evil Is Alive And Well) aj každodennej krásy (Something Good This Way Comes) a v hlase má únavu aj akúsi sympatickú lenivosť.
.vladislav Gális
METALLICA
DEATH MAGNETIC
WARNER
História americkej skupiny Metallica je rozprávkou o ceste z garáže na výslnie štadiónov, ale aj drámou o strácaní identity a o ťažkej tvorivej i vzťahovej kríze, ktorú „musel“ prísť riešiť psychológ. Prvý pokus o znovuzrodenie dopadol katastrofálne: album St. Anger (2003) mal byť návratom do garáže, ale znel chaoticky, pozliepane a chýbali na ňom výrazné nápady. Na novinke Death Magnetic sa Metallica, prvýkrát s pomocou producentského čarodejníka Ricka Rubina, odrazu hrdo vracia k technickému thrashu, epickým kompozíciám a gitarovým sólam, čiže k veciam, od ktorých sa v 90. rokoch postupne dištancovala. Death Magnetic asi poteší väčšinu fanúšikov „starej Metallicy“, no s klasickými nahrávkami ako Master Of Puppers (1986) alebo And Justice For All (1988) si ho nepomýlite. Predsa len tu chýba ten pocit prirodzeného vývoja a najmä moment prekvapenia.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.