Neuplynulo ani prvých sto dní tretej vlády Roberta Fica a kauza Bašternák sa stala jej toxickým evergreenom. Sľubuje horúce politické leto, azda ešte horúcejšie ako výsledok brexitu. Niežeby za to mohli noví koaliční partneri, ale v agilnosti, s akou napríklad šéf Mostu Béla Bugár obhajuje neobhájiteľné, si to blato na svojom štíte zaslúži rovnako ako premiér a jeho minister vnútra. Nehovoriac o ministerke spravodlivosti, ktorá ešte donedávna vystupovala v prvej línií protikorupčných zápasov.
Radoslav Procházka stojí bokom a sebazáchovná intuícia mu zrejme navráva, že keď pre nič iné, tak pre politický marketing (sic!) sa oplatí opakovať neutrálne mantry o dôslednom vyšetrení kauzy. Jeho hlas zaniká v nahnevanom chorále vlastných poslancov, ktorí ho všetci, až na Alenu Bašistovú, definitívne opustili. Sebadeštrukcia vlastného politického projektu a dobrej povesti v takom krátkom časovom úseku zatiaľ nemá v našich politických dejinách obdobu. Kým „gazda pravice“ skončí ako zdroj zábavy v cynických obludách, ostane po ňom spúšť v premrhanom politickom kapitáli. Až príliš veľa slušných a vzdelaných ľudí, o ktorých je v prvých radoch politických zápasov núdza, s ním išlo odhodlane na barikády. A nasadili svoje meno aj reputáciu. Tá hanba a precitnutie sa prelejú do ešte väčšej frustrácie. Aj pasivity. Nie pád preferencií na 1,4 percenta rozhodnutých voličov, ale práve toto je tragédiou strany Sieť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.