Rozšírenie EURO na dvadsaťštyri mužstiev je vydareným projektom po všetkých stránkach okrem tej najdôležitejšej – športovej. Je pekné, že turnajom žije väčšina Európy v podobe priamo zainteresovaných krajín, ktorých je viac, než tomu bolo v minulosti. Paleta účastníkov sa rozšírila najmä o malé krajiny, medzi ktoré musíme zaradiť aj Slovensko. Nerozšíril sa však kolorit kvality, divadla pre divákov. Množstvo z tridsiatich šiestich zápasov skupín sa hralo ako cez kopirák nudy, všednosti, bez nápaditosti. Priemer pod dva góly na zápas je ďaleko najslabší v histórii veľkých podujatí.
nešťastný model EURO
Je preto len dobré, že Slovensko sa vníma ako jeden z pozitívnejších prvkov, že hralo v lepších a dramatickejších zápasoch prvej časti šampionátu. Mnoho krajín vyhorelo: Švédsko by bolo bez Ibrahimoviča vzorkou ordinárnosti. Rusko hrá šokujúco zle – najmä pri pomyslení, že o dva roky hostí majstrovstvá sveta. Rakúsko neukázalo nič z toho, čo ho priviedlo v kvalifikácii k deviatim víťazstvám z desiatich zápasov. Rumunsko nedalo gól z hry. Ukrajina neskórovala vôbec. Česi získali jediný bod v stratenom zápase s Chorvátmi. Mnohí ďalší nepresvedčili, ako napríklad Portugalsko, stále odkázané na fenomenálneho Cristiana Ronalda, prvého hráča, ktorý dal góly na štyroch ME.
Pozitívom rozšírenia sú úspešné výsledky ďalších „malých“. Walesu, ktorý s dvoma svetovými hráčmi (Bale, Ramsey) vyhral skupinu a strelil šesť gólov. Severného Írska, ktoré so zmesou hráčov z troch anglických líg prehralo len raz, bránilo ako zmyslov zbavené a dostalo len dva góly.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.