Návšteva Georgea Busha v Prahe sa zaradila medzi dlhý zoznam správ a udalostí, na ktoré sme si v posledných rokoch zvykli.
Podobne ako príchod veľkých investorov či to, že miestne ekonomiky rastú ako z vody, ani návšteva amerického prezidenta už neskrýva toľko vzrušenia či drámy. A to ani v strednej Európe, pre ktorú v minulosti návštevy, rozhodnutia a dohovory mocných znamenali všetko. To, čo by kedysi bolo udalosťou roka, dnes zaujíma verejnosť najmä vzhľadom na obmedzenia v doprave. Človek si (priľahko) zvykne aj na dobré časy.
Prezident Bush priletel do Prahy predniesť svoj prejav o slobode a bezpečnosti a prišiel podporiť projekt radarovej stanice a protiraketovej základne v Česku a v Poľsku.
Bush označil pád komunizmu, ku ktorému prispel Havel a Walesa podobne ako Margaret Thacher a Reagan, za „triumf slobody v zápase ideí“. Podobný zápas dnes čaká iné časti sveta, od Ruska a Číny až po moslimský svet. V čase, keď sa z verejných debát idey vytrácajú, je americký prezidentský prejav aj s celým svojím pátosom a energiou vítaným osviežením.
Z prezidentovho prejavu bolo zrejmé aj to, akej úcte sa naďalej v Amerike teší Václav Havel. Platí to nielen pre amerických demokratov – k Havlovi mal blízko aj Bill Clinton – ale aj pre Bushových republikánov. Česká verejná debata už celé roky prebieha nielen medzi pravicou a ľavicou, ale aj medzi Havlom, ktorý skôr idealisticky dáva na prvé miesto spoločné či zdieľané hodnoty, a Václavom Klausom, ktorý viac realisticky kladie na prvé miesto záujmy.
Bush má v tejto otázke bližšie k Havlovi – obaja zdieľajú myšlienku šírenia slobody, ktorú pokladajú za univerzálne právo každého človeka. Václava Havla spomenul George Bush vo svojom prejave hneď štyri razy, až by sa zdalo, že Havel ešte stále sedí na Pražskom hrade.
Napriek rozdielnym pohľadom na svet sa bývalý aj súčasný český prezident v niečom zhodnú. Okrem iného aj v podpore amerického radaru v Čechách. Tomu je naklonená aj vláda Mirka Topolánka, a tak opozíciu okrem komunistov zastáva najmä sociálny demokrat Jiří Paroubek. Americký prezident venoval v Prahe samostatnému stretnutiu s Paroubkom polhodinu. Tento postup, v diplomacii naozaj nie každodenný, ukazuje, že Američanom záleží na tom, aby Česi radarovú základňu podporili pokiaľ možno s čo najväčším konsenzom.
Do búrlivej českej debaty medzi idealistami a realistami patrí aj otázka, či Česi získajú za podporu radaru bezvízový styk. Zamotaná domáca americká politika v otázke víz pre nové členské krajiny EÚ a jej súvislosť s otázkou imigrácie by mala stačiť na pragmatické konštatovanie, že tieto dve veci nemožno spájať.
Idealisti môžu dodať, že radar treba podporiť bez ohľadu na víza. A môžu upokojiť aj pragmatikov – Bushova administratíva má zrušenie víz tak či tak v pláne. Pre Havlovu Prahu, i pre Ficovu Bratislavu.
DANIEL BÚTORA
Podobne ako príchod veľkých investorov či to, že miestne ekonomiky rastú ako z vody, ani návšteva amerického prezidenta už neskrýva toľko vzrušenia či drámy. A to ani v strednej Európe, pre ktorú v minulosti návštevy, rozhodnutia a dohovory mocných znamenali všetko. To, čo by kedysi bolo udalosťou roka, dnes zaujíma verejnosť najmä vzhľadom na obmedzenia v doprave. Človek si (priľahko) zvykne aj na dobré časy.
Prezident Bush priletel do Prahy predniesť svoj prejav o slobode a bezpečnosti a prišiel podporiť projekt radarovej stanice a protiraketovej základne v Česku a v Poľsku.
Bush označil pád komunizmu, ku ktorému prispel Havel a Walesa podobne ako Margaret Thacher a Reagan, za „triumf slobody v zápase ideí“. Podobný zápas dnes čaká iné časti sveta, od Ruska a Číny až po moslimský svet. V čase, keď sa z verejných debát idey vytrácajú, je americký prezidentský prejav aj s celým svojím pátosom a energiou vítaným osviežením.
Z prezidentovho prejavu bolo zrejmé aj to, akej úcte sa naďalej v Amerike teší Václav Havel. Platí to nielen pre amerických demokratov – k Havlovi mal blízko aj Bill Clinton – ale aj pre Bushových republikánov. Česká verejná debata už celé roky prebieha nielen medzi pravicou a ľavicou, ale aj medzi Havlom, ktorý skôr idealisticky dáva na prvé miesto spoločné či zdieľané hodnoty, a Václavom Klausom, ktorý viac realisticky kladie na prvé miesto záujmy.
Bush má v tejto otázke bližšie k Havlovi – obaja zdieľajú myšlienku šírenia slobody, ktorú pokladajú za univerzálne právo každého človeka. Václava Havla spomenul George Bush vo svojom prejave hneď štyri razy, až by sa zdalo, že Havel ešte stále sedí na Pražskom hrade.
Napriek rozdielnym pohľadom na svet sa bývalý aj súčasný český prezident v niečom zhodnú. Okrem iného aj v podpore amerického radaru v Čechách. Tomu je naklonená aj vláda Mirka Topolánka, a tak opozíciu okrem komunistov zastáva najmä sociálny demokrat Jiří Paroubek. Americký prezident venoval v Prahe samostatnému stretnutiu s Paroubkom polhodinu. Tento postup, v diplomacii naozaj nie každodenný, ukazuje, že Američanom záleží na tom, aby Česi radarovú základňu podporili pokiaľ možno s čo najväčším konsenzom.
Do búrlivej českej debaty medzi idealistami a realistami patrí aj otázka, či Česi získajú za podporu radaru bezvízový styk. Zamotaná domáca americká politika v otázke víz pre nové členské krajiny EÚ a jej súvislosť s otázkou imigrácie by mala stačiť na pragmatické konštatovanie, že tieto dve veci nemožno spájať.
Idealisti môžu dodať, že radar treba podporiť bez ohľadu na víza. A môžu upokojiť aj pragmatikov – Bushova administratíva má zrušenie víz tak či tak v pláne. Pre Havlovu Prahu, i pre Ficovu Bratislavu.
DANIEL BÚTORA
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.