Umenie je zvláštna záležitosť. Môže si, napríklad, vyhliadnuť človeka-diváka-čitateľa-poslucháča, ktorý neobľubuje komédie, neholduje zobrazeniam krvavostí v podobe vojen a násilia, nerád si necháva „rozstrapatiť“ nervy priveľkým napätím, dokonca sa obáva cynizmu a prekračovanie tabu si radšej vždy mnohokrát premyslí, k náhodám v príbehoch sa stavia odmietavo... umenie si nájde takého chlapíka-ženskú a ponúkne mu čiernu komédiu. A? Niektorý človek rád ustrnie v kresle, oči privreté, na tvári úsmev, v duši uspokojenie, na perách prekvapenie: Mňam, to bola čo za dobrá zmeska?! Teda ten van Warmerdam – to je ale miesič!
Alex van Warmerdam (1952), holandský kráľ čiernych komédií. Žánrový šibeničník. Milovník absurdity. Oceňovaný autor. Filmy si píše, režíruje a zväčša si v nich uchmatne jeden z hlavných charakterov. Študoval za výtvarníka, venoval sa divadlu, nakrúcal krátke filmy a televízne projekty. Dlhometrážne debutoval v roku 1986 snímkou Abel, čiernou komédiou (ako inak) o mladíkovi, ktorý nikdy neopustil rodný dom, a tak mu najali opatrovateľku...
Nasledovala absurdita Severania o „ujetých“ obyvateľoch jednej ulice, potom napríklad Malý Tony o negramotnom farmárovi, ktorému manželka najme domácu učiteľku a vyzerá to tak, že režisér si želá, aby niekto prišiel o život. Lenže kto? „Bolo to už skoro hotové, len som nevedel, kto to schytá,“ hovorí Alex van Warmerdam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.