„Přečetli by ste si knihu, kdyby ste věděli, že je prokletá?“ Tento reklamný slogan na obálke má zrejme navnadiť čitateľa. Alebo ho varovať. Ten, kto návnadu ignoroval, a varovanie prehliadol, urobil chybu.
Napriek pochvalám od Douglasa Couplanda, Philipa Pullmana a Jonathana Coea, napriek informácii na záložke, že The Independent zaradil Scarlett Thomasovú medzi „dvadsať najlepších mladých britských spisovateľov“, je Konec pana Y slabým vývarom, obsahujúcim bujón módnej spirituality a zvädnutý šalát druhotriednej fantasy literatúry, okorenený zmesou postmodernej filozofie jazyka a pseudo-úvahami o fyzike.
Nadôvažok tam ešte kuchárka pridala za hrsť sexuálnej perverzie a po dlhom preváraní nakoniec aj štipku nemastnej, neslanej romantiky. Ide o toto: študentka literárnej vedy Ariel (všimnite si anjelské meno) objaví knihu, ktorej čitatelia záhadne miznú. Po úplne nezmyselných, logikou príbehu nezdôvodnených peripetiách sa dostáva do „troposféry“ (ďalšie pôvabné slovo), cez ktorú cestuje v čase a vstupuje do myslí iných ľudí. V pätách jej idú americkí zlosynovia, ktorých zo svojich úst vyvrhla už aj CIA. Ochranu nachádza v kostoloch (sú v nich sústredené „supersilné myšlienky a nádeje“) a hlavne v náručí ateistického kňaza Adama (ktorému už k šťastiu chýba iba Eva, dodávame zlomyseľne), pričom spoločne zachránia laboratórne myši (!) a vlastne aj celý svet. Deridova filozofia sa splieta s kvantovou mechanikou, buddhizmus s kozmickou etikou. Keby išlo o trojstranovú poviedku v blogosfére fanúšikov sci-fi, bolo by všetko v poriadku. Ale toto je 450-stranový román vydaný prominentným brnianskym vydavateľstvom!
Napriek pochvalám od Douglasa Couplanda, Philipa Pullmana a Jonathana Coea, napriek informácii na záložke, že The Independent zaradil Scarlett Thomasovú medzi „dvadsať najlepších mladých britských spisovateľov“, je Konec pana Y slabým vývarom, obsahujúcim bujón módnej spirituality a zvädnutý šalát druhotriednej fantasy literatúry, okorenený zmesou postmodernej filozofie jazyka a pseudo-úvahami o fyzike.
Nadôvažok tam ešte kuchárka pridala za hrsť sexuálnej perverzie a po dlhom preváraní nakoniec aj štipku nemastnej, neslanej romantiky. Ide o toto: študentka literárnej vedy Ariel (všimnite si anjelské meno) objaví knihu, ktorej čitatelia záhadne miznú. Po úplne nezmyselných, logikou príbehu nezdôvodnených peripetiách sa dostáva do „troposféry“ (ďalšie pôvabné slovo), cez ktorú cestuje v čase a vstupuje do myslí iných ľudí. V pätách jej idú americkí zlosynovia, ktorých zo svojich úst vyvrhla už aj CIA. Ochranu nachádza v kostoloch (sú v nich sústredené „supersilné myšlienky a nádeje“) a hlavne v náručí ateistického kňaza Adama (ktorému už k šťastiu chýba iba Eva, dodávame zlomyseľne), pričom spoločne zachránia laboratórne myši (!) a vlastne aj celý svet. Deridova filozofia sa splieta s kvantovou mechanikou, buddhizmus s kozmickou etikou. Keby išlo o trojstranovú poviedku v blogosfére fanúšikov sci-fi, bolo by všetko v poriadku. Ale toto je 450-stranový román vydaný prominentným brnianskym vydavateľstvom!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.