Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Veľkosť je veľmi relatívny pojem. Koľkokrát som odfotila veľký strom alebo útes a nič. Na fotke bol strom a útes, ale nie VELIKÁNSKY strom a VELIKÁNSKY útes.

Veľkosť je veľmi relatívny pojem. Koľkokrát som odfotila veľký strom alebo útes a nič. Na fotke bol strom a útes, ale nie VELIKÁNSKY strom a VELIKÁNSKY útes.
A tak som zistila, že ak chcem odfotiť niečo veľké, musím vedľa toho umiestniť niečo malé. Niečo dôverne známe svojou malosťou. Pod obrovitánsky strom na andamanských ostrovoch sa zrazu postavil Ind. A je to. Mám ho. Obrovský strom. Malý Ind. Keď som bola malá, zdala sa mi mama hrozne veľká. Teraz je zasa malá ona. A podobne to bolo aj s Trnavou. Veľkomesto plné veľkých ľudí a strašidelných kostolov. Obrovská nová železničná stanica. A na námestí odporný veľký betónový kulturák a blízko pri našom dome budova, ktorú moji rodičia tajne volali komunistický dom.
Trnavské divadlo, v ktorom som trávila viac času ako doma a v škole dokopy, bolo pre mňa obrovskou mekkou, miestom, kde vznikal humor a vzťahy, miesto, kde som špehovala svojho veľkého otca, nevediac, že je môj otec. Divadlo malo veľké javisko, z ktorého raz mama spadla, keď cúvala počas predstavenia s ďalekohľadom na očiach. Divadlo malo veľké šatne, kde som si skúšala tie veľké kostýmy a predstierala, že som herečka, zakiaľ mama skúšala na javisku. Divadlo bolo veľkým svetom, v ktorom bolo všetko. Bol to veľký strom a ja som bola malý Ind. Včera som vystúpila na neveľkej železničnej stanici, prešla popri nádhernom neveľkom divadle, vyčekovala tie velikánske kostoly a prior a dokonca som nakukla aj do domu, kde som bývala. Mala som večer v Trnave koncert, a tak som vyrazila aj s priateľom skôr ako kapela a dali sme si prechádzku. V mojej mysli to mala byť veľká prechádzka popri tých veľkých objektoch. Bola to však malá prechádzka. A o to krajšia. Až teraz, keď som Trnavu videla z toho turistického pohľadu, začala sa mi skutočne páčiť. Stále mi chodilo hlavou, ako som mohla v tom meste 10 rokov žiť a nevidieť tú krásu naokolo. To akože, keď sa raz vrátim z Nepálu, sa mi začne, preboha, páčiť ešte aj Bratislava? Malá útulná a tichá Bratislava? Človek je porovnávací tvor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite