Ak obídeme skutočnosť, že komplexný účet za brexit neuvidíme skôr ako za 5 či 10 rokov, obava z výsledku referenda má ako prognóza opodstatnenie. Druhý konsenzus – a viac ich niet – že totiž „EÚ potrebuje zmeny“, však Úniu, paradoxne, ohrozuje už teraz. Je totiž jedným z priamych dôvodov, prečo sa „najťažší úder“ pociťuje s takou vysokou intenzitou.
Netreba ani odchádzať zo Slovenska, aby udrelo do očí, koľko zástancov „reforiem EÚ“ brexit porodil. Ak škrtneme blázna, ktorý štartuje petíciu za vystúpenie z EÚ a NATO, tak od prezidenta Kisku až po Borisa Kollára by dnes všetci Úniu menili. Problém reformnej odpovede na britské zbohom, a to rovno neprekonateľný, je v nemožnosti posunúť kolos spôsobom, ktorý by vyhovoval predstavám 27 štátov (a to aj vtedy, ak sa tie malé a stredné napokon usadia v nejakých koalíciách).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.