Výber závisí výlučne od osobného vkusu či preferencií zostavovateľa. Aj preto česká ročenka budí vždy aj emócie – pozitívne i negatívne. Na Slovensku sme podobný projekt ešte nemali, no už je tu. Pustili sa doň spoločne vydavateľstvo Slovart a teoretici a historici architektúry združení okolo Henriety Moravčíkovej, ktorá už viackrát dokázala prísť so zaujímavými nápadmi a dotiahnuť ich aj do realizácie.
Ročenka slovenskej architektúry 2014/2015 je prezentovaná ako dlhodobý projekt, takže prvé vydanie viac naznačuje, o čo má ísť. Slovenskí tvorcovia nešli českou cestou, neoslovili konkrétnu osobnosť, ale na zostavení ročenky sa podieľal väčší autorský tím (okrem Moravčíkovej je v ňom aj Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Pastoreková a Roman Rutkovski). Aby kritériá výberu boli čo najobjektívnejšie, autori dodávajú, že zohľadňovali aj názory štyroch recenzentov – Matúša Dullu, Petra Lényiho, Pavla Paňáka a Márie Topolčanskej. Hoci je porota zostavená reprezentatívne, nedá sa vylúčiť, že v rozhádaných slovenských pomeroch sa objavia výhrady, kritiky či urazenosť. Ale to k takýmto počinom patrí, bez nich by to bol mŕtvy projekt.
ťažká depresia
Predtým, než si čitateľ môže popozerať 19 vybraných objektov, môže sa začítať do krátkych textov mapujúcich súčasný stav slovenskej architektúry. Číta sa to mimoriadne ťažko, je to naozaj depresívne čítanie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.