Vždy som chcel byť novinár alebo spisovateľ.
Vzdelaním som však ekonóm. Aby som sa dokázal uživiť. Milujem knihy. Zasiahla ma Amélie Nothomb a jej Vrahova hygiena, vďaka nej som začal písať. Román je vystavaný ako dialóg – ostrý, ironický, s množstvom cudzích slov. To ma fascinovalo. Motivujúca bola i súťaž Román 2006, ktorú vyhlásil Koloman Kertész Bagala. Som súťaživý typ a so súťažou bola spojená aj finančná odmena. V tom čase som si všimol aj súťaž divadelných hier Dráma. Za román som získal druhé miesto, za divadelnú hru tretie. Román napokon nevyšiel. Bagala mi neustále dával pripomienky, čo ma úplne zdeptalo.
Moja láska k divadlu sa začala na strednej škole.
Spôsobila to profesorka Vieroslava Otrubová, ktorá nás učila estetiku, a raz doniesla do triedy lístky na operu. Ako pubertiak som sa zamiloval do Bednárikovho Dona Carlosa, a odvtedy sa so mnou celé to divadlo začalo „ťahať“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.