šéf parlamentu je totiž činiteľ, ktorý – hoci má svoje stranícke ego – z podstaty svojej funkcie musí reprezentovať a v rozhodnutiach zohľadňovať všetky záujmy, ktoré sú v NR SR, a hľadať ich prieniky či kompromisy. Negatívnu tradíciu vrcholne straníckych (koaličných) predsedov, ktorú zaviedol Gašparovič a zveľadili Paška a Pellegrini, by Danko teoreticky aj mohol ukončiť, keďže sa vehementne hlási k „štandardnej politike“ a „štandardným stranám“.
Namiesto toho rozhodnutiami o samotnom prerušení rokovania z „dôvodu“ Matovičovho transparentu, respektíve posunom až do konca septembra fungoval Danko ako líder koalície. Už aj tak prirodzene silnejšiu väčšinu zvýhodnil v politickom zápase využitím právomoci svojej funkcie iba v jej prospech.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.