Brexit tak trochu nespravodlivo odsunul v EÚ na druhú koľaj tému migrácie. Pôdorys tejto reportáže nie je práve povzbudzujúci. Na jednej strane žánrové obrázky úspešných futbalistov s „migračným pozadím“, ktoré sa dali nájsť takmer v každom mužstve na práve skončenom šampionáte vo Francúzsku, na druhej strane problematické kroky menších krajín.
Maďari budú mať začiatkom októbra referendum, v ktorom s istotou odmietnu povinné kvóty na premiestňovanie utečencov. V Belgicku začnú žiadateľom o azyl kontrolovať mobily a počítače, aby potvrdili ich identitu – podľa úradov tam 60 až 70 percent z nich o svojej identite klame. Nuž a v Dánsku začnú dokonca migrantom odoberať cennosti a peniaze, ak prevyšujú hodnotu 1 345 eur. Tamojšia vláda čelí kritike za údajne neľudské zaobchádzanie argumentom, že chcú urobiť krajinu pre migrantov menej príťažlivou. Naopak, Nemecko síce sprísňuje azylovú legislatívu, no naďalej tvrdé reštrikcie a limity počtu azylantov odmieta. Aké sú motívy a historické súvislosti ústretovosti?
Imigrácia je pritom os, okolo ktorej sa otáča celá tamojšia politika aj verejná diskusia; súvisí so znepokojujúcimi demografickými trendmi, nárastom podpory extrémistov a antisystémových strán, s faktami, ale aj s mýtmi. Zjednodušene možno hovoriť o úsilí Nemcov udržať „srdce aj rozum“ v rovnováhe.
čo tu chcete?
Neďaleko centra Berlína sa nachádza tajomne a odstrašujúco pôsobiaca tehlová budova z 30. rokov, z éry národného socializmu; okolo je pôvodný železný vidlicový plot pripomínajúci kasárne, na ňom omotaný nový ostnatý drôt. „Kedysi to bolo a dnes je to opäť deportačné stredisko pre neúspešných žiadateľov o azyl,“ hovorí ozbrojený strážnik. V tieni pod lipami vidím mužov z Afriky či Blízkeho východu, dnu však nesmiem. „Choďte o sto metrov ďalej, je tam tenisová hala, kde ich býva tristo, pustia vás tam,“ dodá ústretovo strážnik. Ako zistím o chvíľu, mýli sa. Alebo zavádza.
Draklufthalle – tak sa nazýva – je iba tri roky stará hala a pripomína strieborné UFO. Miesto skryté pred zrakmi okolia je oplotené a prísne strážené. V celom Berlíne, kde dnes päť percent obyvateľov tvoria utečenci z aktuálnej vlny, je okolo päťdesiat podobných priestorov, ktoré namiesto športovania slúžia ako provizórne ubytovanie. Mesto stále nemá dostatok takýchto priestorov. O túto halu sa stará cirkevná organizácia Berliner Stadt Mission. Ibaže dnu sa nedostanem. „Kto ste? Čo tu chcete?“ privíta nás s rumunským kolegom Gabrielom Giurgiu nevľúdna tridsiatnička. Zbytočne vysvetľujeme, že sme tu so skupinou osemnástich novinárov z celého sveta, od Južnej Afriky po Kazachstan, od Mexika po Cyprus a zaujíma nás imigrácia a integrácia. Slečna nám dáva číslo, kam vraj máme zavolať so žiadosťou o rozhovor (nikto nedvíha) – a vyhadzuje nás. Všimnem si ešte maľby od detí utečencov na stene (mešita tuším v Damašku či jej podobná televízna veža tu v Berlíne) aj beatlesovský nápis nad zazerajúcim ochrankárom: All we need is Love. Žiadatelia o azyl tu bývajú v akýchsi kabínkach, ich deti si nás nevšímajú a hrajú sa.
sme dobrí, no nezvládame to
Tlačová tajomníčka v azylovom centre prvého kontaktu Lageso, ktorý je len o dva bloky ďalej, nás ochotne prevedie areálom bývalej nemocnice, kde vlani na nádvorí vyrástli veľké stany na registráciu: pred pol rokom tu denne prichádzalo osemsto utečencov, dnes ich je iba štyridsať. „Počty dramaticky klesli, no napriek tomu to nezvládame. Šéf úradu pre migráciu odstúpil pre sťažnosti na pomalý postup, dlho a zbytočne žiadal navýšiť počet úradníkov z osemsto na dvetisíc. Registrácia, ktorá obvykle trvá dva týždne, sa predĺžila na dva mesiace. V celej krajine máme ešte približne 450-tisíc nevybavených žiadostí o azyl z roku 2015. Potrebujeme pritom IT odborníkov, inžinierov, technikov,“ vysvetľuje.
Malo by to fungovať takto: žiadateľ o azyl po registrácii dostáva prvé tri mesiace vreckové 146 eur, pričom všetko (ubytovanie, jedlo, lieky a podobne) má počas tohto času hradené.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.