Preukázala sa platnosť viacerých turnajových faktorov. U domácich to bolo hľadanie najvhodnejšieho zloženia, najfunkčnejšieho systému hry, uplatnenie Pogbu, na ktorého gazelích nohách sa mali vznášať francúzske ambície. Šampionát je pre tých najsilnejších dlhým procesom strát a nálezov. A ten, komu sa podarí aspoň čiastočne gradovať formu, zlepšovať sa s blížiacim sa koncom, zredukovať zranenia a kartové tresty, má najväčšiu šancu na konečný úspech.
Vo Francúzsku sme boli chvíľku očarení Španielskom s Iniestovým iluzionizmom, ale majstrom Európy nevydržal viac ako dva zápasy; Chorvátskom, ktoré sa pýšilo silným tímom, ale na rozdiel od mondialu 1998 nezabralo vo Francúzsku vtedy, keď sa to žiadalo najviac; Belgickom, ktoré nemá na lavičke stratéga, pretože Wilmots podľahol presvedčeniu, že z každej kritickej situácie sa mužstvo dostane vďaka brilantnosti Hazarda, De Bruyneho a spol. Európu očarilo Taliansko. Takticky majstrovské, defenzívne silné, ale aj priamočiare, dravé, pohybujúce sa v útoku v presne daných schémach, sofisticky koordinované oboma smermi. Skončilo v štvrťfinálovej dráme proti Nemecku po rozstrele, ktorý by si zaslúžil filmovú adaptáciu i psychoanalýzu zároveň. Majstri sveta prvýkrát vôbec prešli na veľkých turnajoch cez azúrovú nemezis, lenže za cenu veľkých strát v každej formácii. Hummels, Khedira i Gomez chýbali v semifinále a hoci Loewov tím hral aj bez nich dlhé minúty bez falošných tónov, domácu prekážku nepreskočil.
semifinálová marseillaisa
Marseillský večer bol úchvatný. Ambície, sila i napätie celého národa sa koncentrovali do tisícov fanúšikov na tribúnach Stade Velodrome, nesporne najimpozantnejšieho a najhlučnejšieho francúzskeho štadióna. S nemeckými priaznivcami otvorili scénu jednotným súzvukom „Hu – Hu“ skandovania, ktoré tu zanechali Islanďania ako dedičstvo svojej senzačnej štvrťfinálovej účasti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.