Do historického referenda zostával necelý mesiac a Cameronov tím, zameraný jednoznačne na udržanie Británie v EÚ, začínal byť nepokojný. Znervózňovali ho otáľajúci voliči labouristov, ako i vlažná podpora od ich politického lídra. Členovia kampane za zotrvanie v EÚ preto zosnovali plán, ktorým by lídra labouristov Jeremyho Corbyna presvedčili ukázať sa na verejnosti s premiérom. Tak by voličom poskytli jasné gesto nadstraníckej jednoty. Prieskumy jasne naznačovali, že práve takýto postup by mal voličov labouristov presvedčiť najľahšie.
Ako potvrdil aj zdroj z okolia kampane Remain, jej lídri doslova prosili lídra labouristov Corbyna o spoločné vystúpenie s premiérom. Ten však nechcel mať s lídrom konzervatívcov nič spoločné, nech by bolo v stávke čokoľvek. Na vyjednávania s Corbynom bol vyslaný dokonca aj predošlý líder konzervatívcov Gordon Brown. Corbyn však ustúpiť nemienil. Lídri kampane Remain (Zostať), medzi nimi aj Cameronov blízky spolupracovník a šéf tlačového oddelenia Craig Oliver či Jim Messina (marketingový guru Baracka Obamu), zúrili.
Labouristi odmietali spolupracovať aj na nižších úrovniach. Strana sa napríklad odmietala s kampaňou Stronger In podeliť o svoje zoznamy registrovaných voličov. Bála sa, že konzervatívci si informácie ukradnú a použijú v nasledujúcich voľbách. „Naše dáta sú naše dáta,“ odvetil človek z prostredia labouristov konfrontovaný s takýmito obvineniami.
Zúfalí stratégovia kampane Remain zvažovali, že oslovia aj Biely dom a požiadajú ho o priamy zásah. Obama sa s Corbynom už raz stretol, počas svojej aprílovej cesty do Londýna. Vtedy americký prezident jasne podporil zotrvanie Británie v EÚ. Stratégovia kampane dúfali, že by sa Obama mohol lídrovi labouristov ozvať aj tentoraz a nahovoriť ho na spoluprácu s Cameronom.
„Tým sa ani neobťažujte,“ odkázali poradcovia labouristov svojej protistrane. Nik vraj neprehovorí ich šéfa, aby sa postavil na jedno pódium vedľa Camerona. Nápad bol zmetený zo stola skôr, než sa vôbec priblížil k Bielemu domu. Ako podľa zdroja z tábora Remain povedal jeden z Corbynových poradcov na napätom stretnutí tri týždne pred referendom, „nemôžeme predsa týždeň čo týždeň nadávať na premiéra a potom sa postaviť na pódium vedľa neho.“
Niekde v tomto momente kampane začal Cameronov tím panikáriť. Ich kedysi taký pohodlný náskok desiatich percentuálnych bodov sa začínal zmenšovať. Šťastie sa od nich odvrátilo. Tábor Remain postavil svoju kampaň na rozvážnych argumentoch o ekonomických rizikách prípadného brexitu. Odrazu však v poslednom mesiaci kampane všetky rozumné dôvody prehlušila migrácia.
Neúspešné pytačky u Corbyna boli však iba jedným z problémov, ktorým Cameronov tím čelil. Všetky postupne smerovali k štvrtkovému referendovému finále, ktoré vyústilo v predčasný koniec britského premiéra. Vyše dva tucty rozhovorov s lídrami kampaní Stronger In a Vote Leave, poprednými predstaviteľmi Downing Street a rôznymi zdrojmi spomedzi konzervatívcov i labouristov, dokresľujú príbeh toho, ako kampaň za zotrvanie v EÚ neodhadla nálady verejnosti a nedokázala prekonať množstvo menších nezdarov.
Posilnení dva roky starými výsledkami škótskeho referenda o nezávislosti a minuloročnými parlamentnými voľbami, rozhodli sa stratégovia použiť tú istú taktiku, ktorá uspela v oboch spomínaných kampaniach a sústredili sa primárne na ekonomickú bezpečnosť. Tento postup očividne zlyhal. Rozsah hnevu z prílivu robotníkov z ostatných krajín EÚ a odmietnutie politických i ekonomických elít boli väčšie, než ľudia z kampane očakávali. Varovania o ekonomickej ujme nezabrali. Séria pokusov, z ktorých najextravagantnejšou bola práve Obamova návšteva, sa neuchytila.
Prominentné dezertácie z Cameronovej strany na tú opačnú – menovite najmä Boris Johnson a Michael Gove – premenili tábor Leave z rozhádanej zberby na motivovanú a cieľavedomú opozíciu. Médiá, ako sa dalo očakávať, boli nevraživé a euroskeptické. Na záver dňa zostal Cameron úplne sám – konzervatívni poslanci sa hašterili medzi sebou a Corbyn si držal odstup.
ako zlyhala bruselská dohoda
Na vine napokon nebol nikto iný než Cameron. V januári 2013 sa premiér zaviazal k referendu o britskom členstve v EÚ. Zvolil si túto cestu, aby sa pokúsil zjednotiť vlastnú stranu, aby odrazil nárast populistov z UKIP-u a umlčal aj nerozhodných labouristov.
Cameron triumfoval v minuloročných parlamentných voľbách a stal sa tak za 23 rokov prvým konzervatívcom, ktorý vyhral väčšinu v Dolnej komore britského parlamentu, no zároveň sa ocitol v európskej pasci. Voličom sľúbil, že rokovaním s Bruselom dosiahne novú zmluvu o podmienkach členstva a ešte pred koncom roka 2017 vyhlási referendum.
Za oceánom boli Cameronove požiadavky prijaté chladne. Európski lídri ako Angela Merkel požadovali, aby sa verejne pridal k zástancom zotrvania v Únii. Tých istých lídrov však v rovnakom čase trápil bezprecedentný príval migrantov do Európy, ktorý prišiel iba krátko po gréckej dlhovej kríze. Členské krajiny EÚ nemali chuť vymýšľať rozdielne pravidlá pre Britániu. Obzvlášť nemecká kancelárka, ktorá zmietla zo stola Cameronove snahy o britskú výnimku (z práva občanov EÚ pracovať a žiť kdekoľvek v Únii).
Britský premiér sa rozhodol pristúpiť na kompromis. Poradcovia mu radili, aby čo najskôr dosiahol dohodu s Bruselom a vyhlásil referendum. Naťahovanie času by podľa nich so sebou nieslo oveľa väčšie riziká. Ďalší rok negatívnych historiek o starom kontinente by podľa lídrov kampane Remain „úplne zničil“ jeho šance na víťazstvo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.