Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mama, tato, deti. Na návšteve v práci

.katarína Uhrová .časopis .lifestyle

V šatke či kočíku, v parlamenteaj inde. Patria deti na rodičovské pracoviská? Nedávno sa na tú témuna sociálnych sieťach ostreľovali húfy univerzálnych expertov. Čo hovoria bývalé deti, ktoré si to s rodičmi v práci vyskúšali?

„Mohol som mať tak štyri roky a riadil som vlak, ráta sa to?" reaguje náš stĺpčekárJuraj Malíček na otázku, či sa mu na návšteve v otcovej práci prihodilo niečo výnimočné. Téma generuje príhody, zábavné, slzotvorné, aj také, ktoré sa posúvajú ďalším generáciám. To by skraja letnej logistickej školy, čítaj veľkých prázdnin, mohlo korigovať pochmúrne nálady. A nielen rodičom.

svet za fixkami a pečiatkami

Budeš si potichu kresliť, áno? Program, ktorý deťom na výjazdoch do práce núkajú rodičia, často zahŕňa fixky, tablety a podobné zábavky. Lenže tie sú poruke kdekoľvek, v cudzom prostredí je šanca objaviťoriginálne poklady. Už len tie vône! Napríklad z hosťovania v redakciách si mnohí dodnes vybavujú mix cigaretového dymu, zalievanej kávy a potlačeného novinového papiera. Pamätáme si aj obrie kalkulačky, reliéfne mapy ČSSR, alebo sklenú vatu. Tú, čo nafúkalodo očí súrodencom, kým ich tato vodil po stavbe hydinárskeho závodu, ako sa traduje v jednej našej rodinnej epizóde.

Keďbol Branči Kováč malý Vec, vďaka otcovi sa dostal do kameňolomu: „Pochopiteľne, nebral ma do práce pravidelne, ale o to vzácnejšie boli pre mňa zážitky ako odstrel skaly danubitom alebo jazda na obrovskej tatrovke, možnosťdržaťpritom volant a maťpocit, že šoférujem ja. Okrem toho ma občas bral na fušky, takže klásťa brúsiťparkety mi nerobí problém. Mal tiež na svedomí moje prvé zarobené peniaze v stolárskej dielni, kde som cez prázdniny nazrel do robotníckeho kolektívu a spoznal všetko, čo s tým súvisí.”

„Mala som päťrokov, sedela som za počítačom a hrala hru Gorbačov!, alebo som pečiatkovala všetko, čo sa dalo,” spomína Linda Vaculčíková, ekonomická riaditeľka .týždňa. „Mamina bola mzdárka a ja som si vždy hovorila, že chcem tiež pracovaťna počítači a maťtaké pekné dlhé nechty,” dodáva pobavene.

Počítače a neskôr internet pozmenili motivácie, vďaka nim odrastené decká chodili za rodičmi do roboty aj samy. Ak som v roku 2000 chcela poslaťe-mail, musela som prísťpo fajronte, legitimovaťsa na vrátnici, čakaťvečnosť, kým sa otvorí prehliadača peniť, keďrozpísaná správa záhadne zmizla.

práca ako zážitková turistika

Niektoré deti plne zamestnala už len pracovná atmosféra. „Keďma mama-učiteľka ako malú vzala do školy, bol to pre mňa príťažlivý veľkáčsky svet a keďže som pozorovateľka, bavilo ma sledovať, čo sa tam deje,” hovorí študentka scenáristiky Zuzana Jasenková.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite