Meno Bohdan Sláma je už režisérska značka. Laici i odborníci od susedov radi hovoria, že to nemajú českého európskeho filmára, ale. Také veci sa dobre počúvajú, najmä vtedy, keď im realita – teda Slámove filmy – dávajú celkom za pravdu.
Bohdan Sláma sa narodil v roku 1967 v Opave, vyštudoval stavbárinu aj réžiu, asistoval Viere Chytilovej, debutoval tragikomédiou Divoké včely (2001), potom nakrútil Štěstí (2005). Oba filmy pozbierali niekoľko domácich aj zahraničných ocenení. Teraz beží v kinách jeho nedávno premiérovaný tretí film. Volá sa Venkovský učitel a je považovaný za záverečný diel trilógie od seba nezávislých príbehov o láske a hľadaní šťastia.
Slámove filmové príbehy, vskutku autorské, keďže je nielen ich režisérom, ale aj autorom námetu a scenára, sú o vybalansúvaní medziľudských vzťahov, pričom sa neboja pátosu (toho vierohodného). Odohrávajú sa v súčasnosti, stavajú proti sebe staré hodnoty s modernými, vidiek a mesto, ženy a mužov. Takmer výlučne v prospech prvého slova v opozitných dvojiciach. Na margo svojich, tak trochu slabošských hrdinov (napríklad v podaní Pavla Lišku) a akčnejších hrdiniek režisér v jednom interview v úsmevom poznamenal: „Je to asi nějaký obdiv k ženám, který mám a zatím jsem nenapsal tu mužskou hrdinskou postavu, protože jsem se s ní vnitřně nesetkal. Ale nemyslím si o mužích, že by byli špatnější. Jsou taky dobrý, já je nijak nezatracuji.”
Film Venkovský učitel sa začína ako mnoho iných. Mladý muž sa odsťahuje z Prahy na zapadnutý vidiek, aby na miestnej škole učil deti prírodopis. Dôvody jeho odchodu z metropoly sprvu nie sú jasné, a keďže dlho také aj v deji ostanú, keď sa ich dozvieme, prekvapia. Učiteľovým hlavným spoluhráčom je osudom ošľahaná pastierka kráv Marie (skvelá a krásna Zuzana Bydžovská), matka dospievajúceho syna, hľadajúceho si (ako to už býva, pomerne bolestne) vlastné miesto pod slnkom. Nájsť kúsok zeme, kde je možné nachádzať pokoj pre dušu a zmierenie, je nesmierne potrebné, ale, žiaľ, aj ťažké. Na tom mieste totiž takmer stopercentne žijú ľudia. Až vzťahy s nimi, ak sa podaria, zažehnajú skľučujúcu samotu. Učiteľ, Marie aj jej syn si z celého srdca želajú neutopiť sa v samote. A sú ochotní kvôli tomu cieľu aj všeličo obetovať. Potrebujú však čas na kontempláciu. Vo filme im ju ponúka obrazové riešenie, pokojné scény odohrávajúce sa neraz v jedinom dlhom, aj niekoľko minút trvajúcom zábere.
Film Venkovský učitel je tiež stále aktuálnou meditáciou o odpustení, hodnote, na ktorú radi zabúdame. Bohdan Sláma: „Odpuštění považuji za jeden z největších vynálezů. (…) Člověk počas svého života je nutný odpouštět a pokud k tomu nedospěje, tak se nějak vnitřně zmenšuje.”
Bohdan Sláma žije na vidieku v južných Čechách a spolu s manželkou tam vychovávajú päť synov, ktorých si osvojili. (Dvoch z nich, malých blonďavých, si možno pamätáte z filmu Štěstí.) V dnešnom svete, čo si tak rád voľká v relativizovaní všeličoho, dobre človeku padne, keď sú umelec a jeho umenie z rodu navzájom kompatibilných úkazov.
Francúzsky šansoniér Jacques Brel v jednej zo svojich piesní spieva, že sa mu nežiada odpustiť svetu, že sa sám (ten svet) pokojne prijíma taký, aký je. Niekedy to, jednoducho, potrebuje zmenu. Bohdan Sláma vie, ako na ňu.
Venkovský učitel (Česká republika, Francúzsko, Nemecko 2008), 117 minút.
Námet, scenár, réžia: Bohdan Sláma, kamera: Diviš Marek, hudba: Vladimír Godár, strih: Jan Daňhel, hrajú: Pavel Liška (Učitel), Zuzana Bydžovská (Marie), Ladislav Šedivý a ďalší.
Bohdan Sláma sa narodil v roku 1967 v Opave, vyštudoval stavbárinu aj réžiu, asistoval Viere Chytilovej, debutoval tragikomédiou Divoké včely (2001), potom nakrútil Štěstí (2005). Oba filmy pozbierali niekoľko domácich aj zahraničných ocenení. Teraz beží v kinách jeho nedávno premiérovaný tretí film. Volá sa Venkovský učitel a je považovaný za záverečný diel trilógie od seba nezávislých príbehov o láske a hľadaní šťastia.
Slámove filmové príbehy, vskutku autorské, keďže je nielen ich režisérom, ale aj autorom námetu a scenára, sú o vybalansúvaní medziľudských vzťahov, pričom sa neboja pátosu (toho vierohodného). Odohrávajú sa v súčasnosti, stavajú proti sebe staré hodnoty s modernými, vidiek a mesto, ženy a mužov. Takmer výlučne v prospech prvého slova v opozitných dvojiciach. Na margo svojich, tak trochu slabošských hrdinov (napríklad v podaní Pavla Lišku) a akčnejších hrdiniek režisér v jednom interview v úsmevom poznamenal: „Je to asi nějaký obdiv k ženám, který mám a zatím jsem nenapsal tu mužskou hrdinskou postavu, protože jsem se s ní vnitřně nesetkal. Ale nemyslím si o mužích, že by byli špatnější. Jsou taky dobrý, já je nijak nezatracuji.”
Film Venkovský učitel sa začína ako mnoho iných. Mladý muž sa odsťahuje z Prahy na zapadnutý vidiek, aby na miestnej škole učil deti prírodopis. Dôvody jeho odchodu z metropoly sprvu nie sú jasné, a keďže dlho také aj v deji ostanú, keď sa ich dozvieme, prekvapia. Učiteľovým hlavným spoluhráčom je osudom ošľahaná pastierka kráv Marie (skvelá a krásna Zuzana Bydžovská), matka dospievajúceho syna, hľadajúceho si (ako to už býva, pomerne bolestne) vlastné miesto pod slnkom. Nájsť kúsok zeme, kde je možné nachádzať pokoj pre dušu a zmierenie, je nesmierne potrebné, ale, žiaľ, aj ťažké. Na tom mieste totiž takmer stopercentne žijú ľudia. Až vzťahy s nimi, ak sa podaria, zažehnajú skľučujúcu samotu. Učiteľ, Marie aj jej syn si z celého srdca želajú neutopiť sa v samote. A sú ochotní kvôli tomu cieľu aj všeličo obetovať. Potrebujú však čas na kontempláciu. Vo filme im ju ponúka obrazové riešenie, pokojné scény odohrávajúce sa neraz v jedinom dlhom, aj niekoľko minút trvajúcom zábere.
Film Venkovský učitel je tiež stále aktuálnou meditáciou o odpustení, hodnote, na ktorú radi zabúdame. Bohdan Sláma: „Odpuštění považuji za jeden z největších vynálezů. (…) Člověk počas svého života je nutný odpouštět a pokud k tomu nedospěje, tak se nějak vnitřně zmenšuje.”
Bohdan Sláma žije na vidieku v južných Čechách a spolu s manželkou tam vychovávajú päť synov, ktorých si osvojili. (Dvoch z nich, malých blonďavých, si možno pamätáte z filmu Štěstí.) V dnešnom svete, čo si tak rád voľká v relativizovaní všeličoho, dobre človeku padne, keď sú umelec a jeho umenie z rodu navzájom kompatibilných úkazov.
Francúzsky šansoniér Jacques Brel v jednej zo svojich piesní spieva, že sa mu nežiada odpustiť svetu, že sa sám (ten svet) pokojne prijíma taký, aký je. Niekedy to, jednoducho, potrebuje zmenu. Bohdan Sláma vie, ako na ňu.
Venkovský učitel (Česká republika, Francúzsko, Nemecko 2008), 117 minút.
Námet, scenár, réžia: Bohdan Sláma, kamera: Diviš Marek, hudba: Vladimír Godár, strih: Jan Daňhel, hrajú: Pavel Liška (Učitel), Zuzana Bydžovská (Marie), Ladislav Šedivý a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.