Turbulencie na finančných trhoch trvajú približne rok. Skutočne dramatický vývoj ledva mesiac. Napriek tomu už mnohí bilancujú, len na základe komentára dennodenných udalostí. Prisúdenie nedávneho vývoja zlyhaniu štátu alebo trhu závisí prakticky výlučne od ich svetonázoru.
A pri predpovedaní budúceho vývoja je prianie – alebo osobná agenda – otcom myšlienky.
Neviem, nakoľko hlboká je kríza finančného sektora v USA, nakoľko sa rozšíri do iných odvetví či do nášho útulného kúta sveta. Úprimne, nevie to zatiaľ nikto. Samozrejme, okrem tých, ktorí poznajú univerzálneho vinníka.
.zlý štát či chamtivý trh?
Zástancom ideológie laissez-faire je všetko jasné – štát vytlačil príliš veľa peňazí, a neskôr to prasklo. No uvoľnenie menovej politiky Fedom po prasknutí technologickej bubliny možno spôsobilo nadhodnotenie ceny aktív, ale nie krízu samotnú. Etatistické typy sa zasa tešia, že na vine bol neregulovaný, chamtivosť podnecujúci trh. No zdá sa, že najpravdepodobnejšou príčinou kumulácie nadkritického množstva individuálnych chýb bola kombinácia vysoko informačne asymetrického trhu, perverzných motivácií manažérov a zvláštnej formy morálneho hazardu.
A keď sa hody čoraz očividnejšie chýlili ku koncu, ich aktéri – príliš veľkí na to, aby skrachovali – si uvedomovali, že majú so štátom implicitnú zmluvu, ktorá umožňuje privátne zisky, ale socializuje časť prípadných strát. Až na lehmanovských akcionárov sa nemýlili.
Ako je možné podobným situáciám predchádzať? Nedokážem ponúknuť nič iné ako frázu – nepotrebujeme viac, ale lepšiu reguláciu. To sa ľahko povie, ale ťažšie urobí. Najmä v odvetví, kde ani účastníci trhových transakcií – nie to regulátor – poriadne nerozumejú detailom svojho biznisu. Potom nečudo, že regulácia často pomáha skôr veľkému biznisu ako trhu. A že dochádza k zajatiu regulátora organizovanými záujmami v regulovanom odvetví. Ale s týmito tradičnejšími problémami máme dostatok skúseností aj bez krízy, a aj na Slovensku.
.teórie sa veľmi nezmenia
Samotná finančná kríza nám o svete veľa nového nepovie. Skúmanie jej príčin, a informácií, motivácií a omylov ľudí, firiem a vlád, ktoré k nej viedli, áno. Finančné odvetvie sa radikálne zmení. Určite sa objaví veľa zaujímavých empirických štúdií. No ekonomické teórie sa zase tak veľmi meniť nebudú. Stále budú predpokladať racionálneho človeka, hoci s kognitívnymi a informačnými obmedzeniami, a do značnej miery efektívne, aj keď nedokonalé trhy. Lepšie vysvetlenie k dispozícii nemáme.
A ohlasovať koniec súčasného ekonomického systému – štátom regulovaného, ale kapitalizmu – je predčasné. Počkajme si aspoň ďalší rok.
Autor je výskumník
na Erazmovej univerzite
v Rotterdame a poradca
ministra financií Jána Počiatka. Článok predstavuje
jeho osobný názor.
A pri predpovedaní budúceho vývoja je prianie – alebo osobná agenda – otcom myšlienky.
Neviem, nakoľko hlboká je kríza finančného sektora v USA, nakoľko sa rozšíri do iných odvetví či do nášho útulného kúta sveta. Úprimne, nevie to zatiaľ nikto. Samozrejme, okrem tých, ktorí poznajú univerzálneho vinníka.
.zlý štát či chamtivý trh?
Zástancom ideológie laissez-faire je všetko jasné – štát vytlačil príliš veľa peňazí, a neskôr to prasklo. No uvoľnenie menovej politiky Fedom po prasknutí technologickej bubliny možno spôsobilo nadhodnotenie ceny aktív, ale nie krízu samotnú. Etatistické typy sa zasa tešia, že na vine bol neregulovaný, chamtivosť podnecujúci trh. No zdá sa, že najpravdepodobnejšou príčinou kumulácie nadkritického množstva individuálnych chýb bola kombinácia vysoko informačne asymetrického trhu, perverzných motivácií manažérov a zvláštnej formy morálneho hazardu.
A keď sa hody čoraz očividnejšie chýlili ku koncu, ich aktéri – príliš veľkí na to, aby skrachovali – si uvedomovali, že majú so štátom implicitnú zmluvu, ktorá umožňuje privátne zisky, ale socializuje časť prípadných strát. Až na lehmanovských akcionárov sa nemýlili.
Ako je možné podobným situáciám predchádzať? Nedokážem ponúknuť nič iné ako frázu – nepotrebujeme viac, ale lepšiu reguláciu. To sa ľahko povie, ale ťažšie urobí. Najmä v odvetví, kde ani účastníci trhových transakcií – nie to regulátor – poriadne nerozumejú detailom svojho biznisu. Potom nečudo, že regulácia často pomáha skôr veľkému biznisu ako trhu. A že dochádza k zajatiu regulátora organizovanými záujmami v regulovanom odvetví. Ale s týmito tradičnejšími problémami máme dostatok skúseností aj bez krízy, a aj na Slovensku.
.teórie sa veľmi nezmenia
Samotná finančná kríza nám o svete veľa nového nepovie. Skúmanie jej príčin, a informácií, motivácií a omylov ľudí, firiem a vlád, ktoré k nej viedli, áno. Finančné odvetvie sa radikálne zmení. Určite sa objaví veľa zaujímavých empirických štúdií. No ekonomické teórie sa zase tak veľmi meniť nebudú. Stále budú predpokladať racionálneho človeka, hoci s kognitívnymi a informačnými obmedzeniami, a do značnej miery efektívne, aj keď nedokonalé trhy. Lepšie vysvetlenie k dispozícii nemáme.
A ohlasovať koniec súčasného ekonomického systému – štátom regulovaného, ale kapitalizmu – je predčasné. Počkajme si aspoň ďalší rok.
Autor je výskumník
na Erazmovej univerzite
v Rotterdame a poradca
ministra financií Jána Počiatka. Článok predstavuje
jeho osobný názor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.