Zo Sheffieldu do Šefildu

Je taká legenda, možno pravdivá. Ak aj nie, je pekná. Najskôr vraj odišli niekedy v roku 2004 z Bystrian do Sheffieldu iba tri rodiny. Dlho sa trápili, nemali kde bývať a nedarilo sa im nájsť si robotu. Potom tam vraj stretli akéhosi „černocha“, ktorý im pomohol a dohodil im prácu v reštaurácii. Spočiatku robili len hrubé pomocné práce, neskôr si však niektorí z nich polepšili, robili čašníkov – aspoň tak sa v osadách tvrdí.

O rok sa vrátili na Slovensko na autách s britskými žltými ŠPZ a volantom napravo, vo vreckách im šušťali peniaze. Netreba sa čudovať, že zlákali aj ďalších spoluobčanov, ktorí začali odchádzať do Anglicka. Napokon, z Košíc je to na ostrovy letecky blízko. A z letiska do osady taxíkom takisto. Fungovalo to vraj tak, že jeden deň zazvonil v Bystranoch telefón so stručnou správou „máme pre teba robotu“ a druhý deň sa už cestovalo. Zarobené peniaze investovali miestni Rómovia najmä do opravy domov, a tak sa mnohé drevené chatrče zmenili na murované domčeky s novými strešnými krytinami. Toľko legenda.

od „kamerúna“ domov

Kráčam skoro ráno hore osadou v Bystranoch v dôležitý deň, keď odstupuje David Cameron a nahradí ho Theresa May. Eufemizmus „skoro ráno“ treba v tomto kontexte vysvetliť – je deväť hodín a všade miestni pritom hovoria: „Ešte je skoro, ešte spíme.“ A chvíľu mi trvá aj to, kým pochopím, že pod výrazom „kamerún“, ktorý tu na mňa pokrikujú všetky decká aj dospelí, nemyslia fotoaparát ani africkú krajinu, ale britského expremiéra. Žijú už pomerne dlho na ostrovoch, no anglická výslovnosť im ešte celkom nejde. No nič, naučia sa.

Bystrany sa postupne menia na čisto rómsku obec na Spiši, s rómskym starostom aj samosprávou. Nerómovia postupne odchádzajú a predávajú svoje domy: obec má vyše 3200 obyvateľov, z toho asi 2500 Rómov. Z nich asi tisíc pracuje v Sheffielde. Jedným z nich je aj 33-ročný Dušan Pokuta, priletel domov „na dovolenku“ iba včera. Stretávam ho na príznačnom mieste medzi dvoma bytovkami na začiatku osady – presne pred tromi rokmi tu s veľkou pompou otvárali Šefildské námestie. Áno, čítate dobre, píše sa to foneticky. Dnes tu názov námestia nič nepripomína, nehovoriac o námestí ako takom. Ostalo iba malé hľadisko so strieškou, ktoré slúži ako úkryt pred slnečnou páľavou. A tiež očividne ako verejná toaleta. Medzičasom zmizli aj klincami pripevnené ceduľky z papierového kartónu, na ktorých bol rukou napísaný názov námestia v troch jazykoch: po rómsky, po slovensky a, samozrejme, po anglicky.