Rozhovor s Ľubošom Pástorom, profesorom financií na Chicagskej univerzite, ktorý si nemyslí, že by sa USA a svet mali obávať zopakovania krízy 30. rokov minulého storočia.
.keď sme sa rozprávali v decembri minulého roku o vtedajších problémoch v USA na trhu nehnuteľností, povedali ste, že oproti 30. rokom 20. storočia je to „iba taká krízička“. Dnes už možno hovoriť o kríze porovnateľnej s 30. rokmi?
Určite nie. V 30. rokoch nezamestnanosť dosiahla 25 percent a HDP kleslo o tretinu. Je veľmi málo pravdepodobné, že sa dnes niečo také zopakuje. Dnes už napríklad centrálna banka vie, že v čase krízy treba peniaze do hospodárstva pumpovať, a nie naopak, ako to robila v 30. rokoch.
.medzi ekonómami sa v reakcii na krízu vytvorili dva tábory. Jedni tvrdia, že voľné trhy zlyhali a treba ich viac regulovať, druhí vravia, že krízu vyvolali zásahy štátu. Aký je váš názor?
Túto krízu nevyvolalo zlyhanie voľného trhu. Trh s hypotékami totiž nebol úplne voľný, ale bol poznačený chybným vládnym zásahom. Pred štyrmi rokmi sa Kongres rozhodol, ze treba ľuďom pomôcť kúpiť si domy, aj tým, ktorí si to nemôžu dovoliť. Kvázivládne agentúry Fannie Mae a Freddie Mac preto začali agresívne nakupovať pochybné hypotéky a v rokoch 2004 až 2007 ich nakúpili za vyše bilión dolárov. Keďže vláda takto vyvolávala umelý dopyt po pochybných hypotékach, prirodzená reakcia trhu bola vyrobiť veľa takýchto hypoték. Banky tak poskytovali hypotéky aj ľuďom bez stabilných príjmov. O cenné papiere kryté týmito hypotékami bol veľký záujem, keďže poskytovali slušné výnosy a keďže súkromné banky vedeli, ze vždy ich môžu predať kvázivládnym agentúram. Pochybných hypoték preto vzniklo príliš veľa a keď začali klesať ceny domov, oheň bol na streche. Táto kríza potvrdzuje, že vládne zásahy do voľných trhov majú často neblahé následky.
.vy si teda myslíte, že štátne zásahy sú jediným vinníkom krízy?
To netvrdím. Vinu nesú aj ratingové agentúry, ktoré podhodnocovali riziko hypotekárnych cenných papierov. A takisto banky, ktoré rozdávali pôžičky každému, kto mal tep, a taktiež kupujúci, ktorí sa naivne domnievali, že ceny nehnuteľností môžu iba rásť. Ale vládna snaha urobiť bývanie dostupným pre široké masy túto krízu prehĺbila.
.keďže sa niektoré banky správali veľmi dobrodružne, nie je to dôvod na väčšiu reguláciu tohto sektora?
Reguláciu v podobe väčšej transparencie by som privítal, ale hlbším systémovým zásahom by som sa vyhol.
.čo si myslíte o pláne americkej vlády zachraňovať súkromné inštitúcie stovkami miliárd dolárov? Nebolo by lepšie nechať ich padnúť, aby sa trh prečistil?
Myslím si, že trh je schopný sám efektívne vyriešiť drvivú väčšinu svojich problémov. V prípade vážneho systémového rizika, ktoré teraz hrozí, sa mi však vládny zásah zdá opodstatnený. Finančný systém je tak komplikovane poprepájaný, že zopár veľkých bankrotov ho môže položiť ako domino.
.je však správny dnešný postup Bushovej vlády?
Odkupovanie toxických aktív od bánk za nadhodnotené ceny môže fungovať, ale nie som si istý, či je to najlepší spôsob. Najväčším problémom je nedostatok bankového kapitálu, preto by sa vláda mala zamerať na navýšenie tohto kapitálu. Mohla by bankám napríklad dočasne zakázať vyplácanie dividend a prikázať im emitovať nové akcie do rúk súkromného sektora, prípadne by aj vláda sama mohla bankám kapitál poskytnúť vo forme preferenčných akcií.
.môžeme sa obávať, že finančná kríza zasiahne v podobnom rozsahu aj Európu?
Finančná situácia v Európe sa pravdepodobne zhorši, keďže aj európske banky vlastnia veľa pochybných amerických hypoték. Ale neočakávam takú dramatickú krízu ako v USA, pretože európske štandardy na poskytovanie hypoték boli vyššie. Veľa bude závisieť od budúceho vývoja cien nehnuteľností.
.keď sme sa rozprávali v decembri minulého roku o vtedajších problémoch v USA na trhu nehnuteľností, povedali ste, že oproti 30. rokom 20. storočia je to „iba taká krízička“. Dnes už možno hovoriť o kríze porovnateľnej s 30. rokmi?
Určite nie. V 30. rokoch nezamestnanosť dosiahla 25 percent a HDP kleslo o tretinu. Je veľmi málo pravdepodobné, že sa dnes niečo také zopakuje. Dnes už napríklad centrálna banka vie, že v čase krízy treba peniaze do hospodárstva pumpovať, a nie naopak, ako to robila v 30. rokoch.
.medzi ekonómami sa v reakcii na krízu vytvorili dva tábory. Jedni tvrdia, že voľné trhy zlyhali a treba ich viac regulovať, druhí vravia, že krízu vyvolali zásahy štátu. Aký je váš názor?
Túto krízu nevyvolalo zlyhanie voľného trhu. Trh s hypotékami totiž nebol úplne voľný, ale bol poznačený chybným vládnym zásahom. Pred štyrmi rokmi sa Kongres rozhodol, ze treba ľuďom pomôcť kúpiť si domy, aj tým, ktorí si to nemôžu dovoliť. Kvázivládne agentúry Fannie Mae a Freddie Mac preto začali agresívne nakupovať pochybné hypotéky a v rokoch 2004 až 2007 ich nakúpili za vyše bilión dolárov. Keďže vláda takto vyvolávala umelý dopyt po pochybných hypotékach, prirodzená reakcia trhu bola vyrobiť veľa takýchto hypoték. Banky tak poskytovali hypotéky aj ľuďom bez stabilných príjmov. O cenné papiere kryté týmito hypotékami bol veľký záujem, keďže poskytovali slušné výnosy a keďže súkromné banky vedeli, ze vždy ich môžu predať kvázivládnym agentúram. Pochybných hypoték preto vzniklo príliš veľa a keď začali klesať ceny domov, oheň bol na streche. Táto kríza potvrdzuje, že vládne zásahy do voľných trhov majú často neblahé následky.
.vy si teda myslíte, že štátne zásahy sú jediným vinníkom krízy?
To netvrdím. Vinu nesú aj ratingové agentúry, ktoré podhodnocovali riziko hypotekárnych cenných papierov. A takisto banky, ktoré rozdávali pôžičky každému, kto mal tep, a taktiež kupujúci, ktorí sa naivne domnievali, že ceny nehnuteľností môžu iba rásť. Ale vládna snaha urobiť bývanie dostupným pre široké masy túto krízu prehĺbila.
.keďže sa niektoré banky správali veľmi dobrodružne, nie je to dôvod na väčšiu reguláciu tohto sektora?
Reguláciu v podobe väčšej transparencie by som privítal, ale hlbším systémovým zásahom by som sa vyhol.
.čo si myslíte o pláne americkej vlády zachraňovať súkromné inštitúcie stovkami miliárd dolárov? Nebolo by lepšie nechať ich padnúť, aby sa trh prečistil?
Myslím si, že trh je schopný sám efektívne vyriešiť drvivú väčšinu svojich problémov. V prípade vážneho systémového rizika, ktoré teraz hrozí, sa mi však vládny zásah zdá opodstatnený. Finančný systém je tak komplikovane poprepájaný, že zopár veľkých bankrotov ho môže položiť ako domino.
.je však správny dnešný postup Bushovej vlády?
Odkupovanie toxických aktív od bánk za nadhodnotené ceny môže fungovať, ale nie som si istý, či je to najlepší spôsob. Najväčším problémom je nedostatok bankového kapitálu, preto by sa vláda mala zamerať na navýšenie tohto kapitálu. Mohla by bankám napríklad dočasne zakázať vyplácanie dividend a prikázať im emitovať nové akcie do rúk súkromného sektora, prípadne by aj vláda sama mohla bankám kapitál poskytnúť vo forme preferenčných akcií.
.môžeme sa obávať, že finančná kríza zasiahne v podobnom rozsahu aj Európu?
Finančná situácia v Európe sa pravdepodobne zhorši, keďže aj európske banky vlastnia veľa pochybných amerických hypoték. Ale neočakávam takú dramatickú krízu ako v USA, pretože európske štandardy na poskytovanie hypoték boli vyššie. Veľa bude závisieť od budúceho vývoja cien nehnuteľností.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.