Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti

Všimla som si ich hneď, ako nastupovali. Mali nápadne tmavú pleť, európske črty tváre a prekvapivo svetlé oči. Boli dvaja. Chlapci asi do tridsiatky. 

Nastúpili do poloprázdneho autobusu číslo 88 v Petržalke a na konečnej pod Mostom SNP sa mi nesmierne opatrne prihovorili. Bolo to asi pred rokom, keď vrcholila migračná horúčka. Okamžite sme sa spriatelili. Prví Sýrčania, ktorých som v živote stretla.

Keď čítam články, v ktorých sa automaticky hovorí o migrantoch ako o moslimoch, myslím na týchto dvoch chalanov. Vidím ako prevracajú očami v tej neverbálnej skratke, ktorú používajú od základnej školy snáď všetci civilizovaní ľudia na tejto planéte pri akejkoľvek zmienke o bigotnom náboženskom poblúznení: Oči stĺpikom.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite