Takmer každý tretí z nás finančnú krízu pocíti na vlastnej koži. Lepšie povedané, na vlastnom dôchodkovom účte v rámci druhého piliera dôchodkového systému.
Slová predsedu Asociácie DSS Petra Sochu, že „klienti by sa nemali kvôli krátkodobým výkyvom na finančných trhoch znepokojovať“, nemusia pri pohľade na priebeh krízy stačiť. Sporiteľov navyše straší aj premiér Fico, ktorý považuje druhý pilier „za najohrozenejší, pokiaľ ide o dosahy finančnej krízy“. Fakt, že prepad akciových trhov zníži zhodnocovanie úspor (respektíve môže až znížiť ich hodnotu), je naozaj neoddiskutovateľný. Centrálna banka uvádza, že ku koncu prvého polroka 2008 dosiahla ročná výnosnosť v konzervatívnych dôchodkových fondoch 3,82 percenta, vo vyvážených fondoch -1,07 percenta a v rastových fondoch -2,48 percenta.
DSS-ky sa na krízu neprizerajú úplne nečinne. Ako hovoria portfólioví manažéri správcovských spoločností, už rok sa napríklad kvôli riziku veľkých strát na akciových trhoch postupne znižuje podiel akciovej zložky portfólia. Potvrdzuje to aj analýza finančného sektora centrálnej banky, podľa ktorej len za prvý polrok tohto roka klesol podiel investícií do akcií o tretinu a na konci júna dosahoval úroveň 11,2 percenta z čistej hodnoty majetku, ktorý DSS-ky spravujú. Namiesto neistých akcií preferujú investície úspor do oveľa bezpečnejších dlhopisov – ich podiel na celkovom majetku vo všetkých dôchodkových fondoch dosiahol na konci júna podľa rovnakej správy NBS úroveň až 56 percent.
Táto investičná stratégia je jednoduchá. Eliminujeme riziko, spočívajúce v investovaní do akcií, ktoré sú, najmä v časoch takejto krízy, mimoriadne „volatilné“, teda v priebehu jedného dňa môžu stratiť aj desiatky percent svojej hodnoty (ale môžu ich aj získať), je iste aj pochopiteľná. Lenže, nemá zmysel príliš sa zaoberať výnosmi za posledný mesiac či rok. Málokto si tiež všíma dlhodobé krivky výnosnosti akciových trhov, ktoré – nech za posledných sto rokov upadli do akokoľvek hlbokej krízy a prepadu – napokon vždy v priebehu pár rokov opäť zarábali, stačilo len vydržať a neprepadnúť panike. Tento rozmer zdôrazňuje pre .týždeň aj Ľudovít Ódor, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska. „Iste, ak chce byť niekto v druhom pilieri 10 či 15 rokov, mal by si to dobre rozmyslieť. Akciové investície však treba chápať ako dlhodobé investície – nenájdeme 20 rokov, kde by akciové trhy neprebili výrazne dlhopisy, avšak na ročnom horizonte tam môžu byť výkyvy aj plus mínus 30 percent. V dlhodobom priemere zatiaľ akcie vždy vynášali viac než dlhopisové fondy. Nemá teda vôbec význam rozhodovať sa ohľadom svojich dlhodobých úspor na základe denného, mesačného, ani dvoj- či trojročného vývoja. Akcie krátkodobo skáču hore-dolu, dlhodobo sú výnosné.“
Druhý pilier by mal byť proti panike chránený svojou uzavretosťou, teda nemožnosťou vybrať nasporené peniaze kedykoľvek počas času sporenia. Ale opakované otváranie druhého piliera súčasnou vládou (najbližšie opäť v polovici novembra tohto roka) situáciu mení.
Investovanie do bezpečných aktív (dlhopisy, úložky v bankách...) má zmysel pár rokov pred koncom času sporenia, keď by už sporiteľ nemusel mať dostatok času na to, aby sa jeho úspory vyrovnali s prípadným prepadom rizikovejších aktív. Ak sa však deje aj v prípade šetrenia, ktoré by malo pokračovať desaťročia, výsledkom je znižovanie budúcich výnosov výmenou za krátkodobý pocit, že straty nie sú až také vysoké. Tí, ktorí si šetria na dôchodok a majú doň ešte ďaleko, teda budú mať našetrené menej, než by mohli mať, keby DSS-ky mohli dlhodobo investovať a nemuseli by ustavične premýšľať o tom, ako eliminovať zámienky pre politikov, ktorí striehnu na každú príležitosť, ako druhý pilier oslabiť.
Slová predsedu Asociácie DSS Petra Sochu, že „klienti by sa nemali kvôli krátkodobým výkyvom na finančných trhoch znepokojovať“, nemusia pri pohľade na priebeh krízy stačiť. Sporiteľov navyše straší aj premiér Fico, ktorý považuje druhý pilier „za najohrozenejší, pokiaľ ide o dosahy finančnej krízy“. Fakt, že prepad akciových trhov zníži zhodnocovanie úspor (respektíve môže až znížiť ich hodnotu), je naozaj neoddiskutovateľný. Centrálna banka uvádza, že ku koncu prvého polroka 2008 dosiahla ročná výnosnosť v konzervatívnych dôchodkových fondoch 3,82 percenta, vo vyvážených fondoch -1,07 percenta a v rastových fondoch -2,48 percenta.
DSS-ky sa na krízu neprizerajú úplne nečinne. Ako hovoria portfólioví manažéri správcovských spoločností, už rok sa napríklad kvôli riziku veľkých strát na akciových trhoch postupne znižuje podiel akciovej zložky portfólia. Potvrdzuje to aj analýza finančného sektora centrálnej banky, podľa ktorej len za prvý polrok tohto roka klesol podiel investícií do akcií o tretinu a na konci júna dosahoval úroveň 11,2 percenta z čistej hodnoty majetku, ktorý DSS-ky spravujú. Namiesto neistých akcií preferujú investície úspor do oveľa bezpečnejších dlhopisov – ich podiel na celkovom majetku vo všetkých dôchodkových fondoch dosiahol na konci júna podľa rovnakej správy NBS úroveň až 56 percent.
Táto investičná stratégia je jednoduchá. Eliminujeme riziko, spočívajúce v investovaní do akcií, ktoré sú, najmä v časoch takejto krízy, mimoriadne „volatilné“, teda v priebehu jedného dňa môžu stratiť aj desiatky percent svojej hodnoty (ale môžu ich aj získať), je iste aj pochopiteľná. Lenže, nemá zmysel príliš sa zaoberať výnosmi za posledný mesiac či rok. Málokto si tiež všíma dlhodobé krivky výnosnosti akciových trhov, ktoré – nech za posledných sto rokov upadli do akokoľvek hlbokej krízy a prepadu – napokon vždy v priebehu pár rokov opäť zarábali, stačilo len vydržať a neprepadnúť panike. Tento rozmer zdôrazňuje pre .týždeň aj Ľudovít Ódor, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska. „Iste, ak chce byť niekto v druhom pilieri 10 či 15 rokov, mal by si to dobre rozmyslieť. Akciové investície však treba chápať ako dlhodobé investície – nenájdeme 20 rokov, kde by akciové trhy neprebili výrazne dlhopisy, avšak na ročnom horizonte tam môžu byť výkyvy aj plus mínus 30 percent. V dlhodobom priemere zatiaľ akcie vždy vynášali viac než dlhopisové fondy. Nemá teda vôbec význam rozhodovať sa ohľadom svojich dlhodobých úspor na základe denného, mesačného, ani dvoj- či trojročného vývoja. Akcie krátkodobo skáču hore-dolu, dlhodobo sú výnosné.“
Druhý pilier by mal byť proti panike chránený svojou uzavretosťou, teda nemožnosťou vybrať nasporené peniaze kedykoľvek počas času sporenia. Ale opakované otváranie druhého piliera súčasnou vládou (najbližšie opäť v polovici novembra tohto roka) situáciu mení.
Investovanie do bezpečných aktív (dlhopisy, úložky v bankách...) má zmysel pár rokov pred koncom času sporenia, keď by už sporiteľ nemusel mať dostatok času na to, aby sa jeho úspory vyrovnali s prípadným prepadom rizikovejších aktív. Ak sa však deje aj v prípade šetrenia, ktoré by malo pokračovať desaťročia, výsledkom je znižovanie budúcich výnosov výmenou za krátkodobý pocit, že straty nie sú až také vysoké. Tí, ktorí si šetria na dôchodok a majú doň ešte ďaleko, teda budú mať našetrené menej, než by mohli mať, keby DSS-ky mohli dlhodobo investovať a nemuseli by ustavične premýšľať o tom, ako eliminovať zámienky pre politikov, ktorí striehnu na každú príležitosť, ako druhý pilier oslabiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.