Finančná kríza udrela uplynulý týždeň naplno už aj v Európe a naši ekonómovia pokladajú za samozrejmosť, že dôsledky krízy zasiahnu aj Slovensko. Paradoxne sa však zdá, že z niektorých dosahov tejto krízy sa budeme celkom tešiť.
Nie veľa štátov má pritom dôvody na optimizmus: americký prezident George Bush dáva Američanom v dramatických prejavoch najavo, že prichádzajú ťažké časy. Takisto nemecký minister financií Peer Steinbrück už pripravuje krajanov na rast nezamestnanosti, Íri sú už hlboko v recesii a Španieli v nej budú zrejme o krátky čas. Nemci, Briti, Francúzi, štáty Beneluxu či Islanďania v posledných dňoch pomocou miliardových balíkov zachraňovali niektoré svoje banky pred hroziacim krachom. Nielen v USA, ale aj v Európe zasadajú krízové štáby úradníkov a odborníkov, ktorí dumajú, ako zabrániť najhoršiemu. Európski politici a finančníci minulý týždeň s absolútnym napätím sledovali, či americký Kongres schváli záchranný balík v hodnote 700 miliárd dolárov. To všetko sa, samozrejme, týka aj nás – mnohí Slováci minulý týždeň spozorneli pri správe, že banka Dexia, ktorá ma svoju dcérsku spoločnosť aj u nás, sa dostala do problémov a Francúzi spolu s Belgičanmi a Luxemburčanmi preto do nej rýchlo naliali 6,4 miliardy eur. Majú Slováci dôvod na paniku či aspoň na zimomriavky?
.developeri: z oblakov na zem
Všetci oslovení, s ktorými .týždeň hovoril, zhodne tvrdia, že najviac pocítia dôsledky finančnej krízy na Slovensku developeri. Na tomto trhu sa totiž posledné roky diali čudné a aj iracionálne veci, keďže dopyt až nezdravo presahoval ponuku. „Developeri sa majú prečo obávať dôsledkov, lebo lietali v oblakoch. Treba im vyslať jednoznačný odkaz: prišiel čas vrátiť sa späť na zem a začať sa zamýšľať nad tým, na čo tu je reálna kúpna sila,“ tvrdí hlavný analytik Trendu Analyses Ján Kovalčík.
Na Slovensku bol v uplynulých rokoch developerský boom. Všetko, čo sa postavilo, sa aj predalo, bez ohľadu na kvalitu či lokalitu – no za obrovské zisky pri minimálnych rizikách. Trh bol po desiatich rokoch, čo sa tu nič nestavalo, vyhladovaný, navyše, ceny nehnuteľností rástli aj v západnej Európe, a tak sa aj na Slovensku predávali byty za neprimerane vysoké ceny. Bola tu časť ľudí, čo si mohla dovoliť kúpiť ich. K tejto skupine sa ešte pridali špekulatívni investori z Británie či Írska, ktorí investovali do bytov v Bratislave. Ceny tak rástli priam do absurdných výšok. To zlákalo na trh mnohé firmy, ktoré sa pôvodne developerským projektom ani nevenovali, ale impozantne vysoké zisky bol hriech nevyužiť. Tak v biznise slušne prežívali aj tí, ktorí inak neoplývali veľkými schopnosťami.
Nových megaprojektov pribúdalo a aj banky ich radi financovali, lebo developerské projekty prinášali aj im veľký a ľahko nadobudnutý zisk.
Banky sa preto o tieto projekty bili – a podliezali s podmienkami pre developerov, ktorým už stačilo iba pár vlastných korún na rozbehnutie biznisu. Strácalo sa aj používanie zdravého sedliackeho rozumu a šlo sa do čoraz riskantnejších vecí. Až kým sa boom neskončil. Realitné spoločnosti už majú problém predať či prenajať všetko, čo sa postavilo. „My sme na veci, ktoré sa dejú dnes v tomto biznise, developerov upozorňovali už pred dvoma rokmi,“ tvrdí Filip Žoldák, ktorý sa v realitnej spoločnosti Lexxus venuje aj výskumu trhu. „Ale až dnes sa k našim pripomienkam nemôžu stavať tak ľahostajne, ako sa stavali.“
Najviac zatiaľ klesol záujem o drahé byty. Kancelárske priestory na tom neboli až tak zle. Spoločnosť HB Reavis, ktorá sa zameriava najmä na administratívne priestory, má za sebou historicky úspešný rok a nemá zatiaľ problém s prenájmom svojich nových kancelárskych priestorov. „Spľasla skôr bublina okolo bytov,“ tvrdí predseda predstavenstva HB Reavis Ivan Valent. „Tam bola iracionalita. Cena starých bytov už išla prirodzene dole, tam to stačilo nechať na normálnu korekciu trhu. A čo sa týka trhu s veľmi luxusnými bytmi, toto pravdepodobne bude niekoho v tejto dobe bolieť.“ Podľa Valenta bolo na tomto trhu „veľmi veľa hlúpych peňazí, ktorým bolo jedno, čo sa kúpi. Dnes absurdne kúpite lacnejšie budovu v centre Londýna ako v centre Bratislavy“.
Aj podľa Filipa Žoldáka z Lexxusu je trh s luxusnými bytmi už nasýtený. Skončili sa aj časy, keď bratislavské rezidencie kupovali špekulatívni domáci i zahraniční investori. To sa dialo najmä v rokoch 2005 – 2006. „Dnes už špekulatívnych nákupov ubudlo takmer na nulu,“ tvrdí Žoldák. Nesúviselo to však s finančnou krízou, ale skôr s nárastom cien našich nehnuteľností a s posunom záujmu investorov ďalej na východ.
To, že v oblasti developerstva sa situácia podstatne zmenila, a že treba veľmi selektovať projekty, tvrdia aj slovenskí bankári. „Developeri budú musieť prehodnotiť svoje plány,“ potvrdzuje novú prax bánk Miroslav Tym, riaditeľ odboru projektového financovania ČSOB. Doteraz konzervatívnejšie banky požadovali od developera približne 20 percent vlastných zdrojov, menej konzervatívnejším stačilo 10 percent, ale podľa informácií .týždňa boli aj prípady, keď banky financovali projekty, do ktorých developer dával aj menej ako desať percent svojich zdrojov. Aj to sa skončilo. Podľa Valenta už z trhu odišli developeri, ktorí išli do projektov iba s desiatimi percentami vlastných zdrojov.
„Teraz budú banky požadovať viac, bude to okolo jednej tretiny,“ tvrdí Miroslav Tym z ČSOB. „Banky budú chcieť aj väčšie záruky – väčšiu predprenajatosť a predpredaj priestorov. Keď sa to teraz sprísni, konečne tu budeme mať podmienky, aké mali banky v západnej Európe už pred krízou.“ Ale banky môžu ísť až do opačného extrému, keďže ich situácia naozaj vyplašila a developerské projekty posudzujú oveľa kritickejšie. To určite spôsobí, že sa trh skonsoliduje. „Väčší sa posilnia, menší a strední developeri z trhu odídu,“ myslí si Ivan Valent. Niektoré megaprojekty budú zrejme odložené na neskorší termín, kým banky nevrátia do ekonomiky viac peňazí. A od niektorých sa aj upustí, lebo do nich už opatrnejšie banky nepôjdu. „Ak sa situácia nebude ďalej výrazne zhoršovať, tak to bez väčších problémov ustojíme a firma bude ďalej rásť,“ tvrdí Valent z HB Reavis a pokračuje: „Je možné, že budeme musieť niektoré projekty spomaliť či oneskoriť, aj keď u nás zatiaľ takéto rozhodnutie nepadlo.“
Nedá sa očakávať nejaké krachovanie developerov, ešte stále je to celkom zaujímavý biznis, akurát z neho odídu tí, ktorých na developerstvo dočasne zlákal iba veľmi vysoký zisk a malé riziko. Martin Malaník, predseda predstavenstva Lexxusu, si myslí, že trh sa sám vyčistí, developeri sami prehodnotia svoje investičné zámery, ktoré mali vo fáze príprav, a buď ich zmenia, alebo ich neuskutočnia vôbec. „A tí, pre ktorých to nebol core bizis, už nezačnú ďalšie projekty. To je celé.“ Takže pre mnohých Slovákov dobrá správa: pyšným, bláznivo predraženým projektom v týchto časoch konečne odzváňa.
.a čo automobilky?
Keď sa ukázalo, že finančná kríza je vážnejšia, na Slovensku sa prvý ustarostený pohľad uprel na automobilky. Celý tento priemysel sa orientuje na export a je veľmi citlivý na nákupné nálady Nemcov či Francúzov. V krízových časoch je logické, že ľudia odložia nákupy áut, ktoré súrne nepotrebujú.
Prvá sa ozvala trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia, ktorá práve koncom septembra spúšťala sériovú výrobu nového modelu. Pri tejto slávnostnej príležitosti musel šéf tohto závodu Jean Mouro odpovedať aj na otázky o stagnujúcej kapacite výroby. „Určite nebudeme znižovať počet pracovných miest,“ vyhlásil, ale zároveň dodal, že momentálne neuvažujú o zavedení tretej pracovnej zmeny. Kia ani Volkswagen zatiaľ nehlásili nijaké väčšie problémy. Hlavný analytik Trendu Analyses Ján Kovalčík nevidí reálne, že by tu v blízkom čase automobilky výrazne prepúšťali ľudí. „Ale ak sa pozrieme na celý sektor, vrátane dodávateľov automobiliek, môže dôjsť k tomu, že zo Slovenska odídu niektorí výrobcovia káblových zväzkov. Prípadne iné výroby, ktoré stavajú na lacnej práci. Je možné, že časť týchto kapacít odíde do lacnejších krajín, ale to nie je dôsledok finančnej krízy, ale postupného zdražovania pracovnej sily na Slovensku. Netreba sa však obávať, že by odišla všetka výroba káblových zväzkov, ktorá na Slovensku živí okolo 20-tisíc ľudí. Veľká časť z nich zabezpečuje dodávky pre automobilky na Slovensku a v blízkych krajinách, a preto potrebujú byť v dostupnej vzdialenosti.“
Určite sa však stane to, že automobilky, ktoré prišli na Slovensko neskôr – teda trnavský PSA a žilinská KIA – budú odďaľovať nábeh na plné kapacity, teda prijímanie nových ľudí. „Pôvodne mali už začiatkom budúceho roka spúšťať tretiu zmenu, čo sa asi neuskutoční. Pod vplyvom finančnej krízy a hroziacej recesie ľudia opatrnejšie narábajú s výdavkami. Upúšťajú od väčších nákupov a nejaký čas sa bude v Európe predávať menej áut. PSA už ohlásil, že tretiu zmenu v Trnave budúci rok nespustí a nedá sa vylúčiť, že slabší dopyt prinúti k podobnému rozhodnutiu aj KIU,“ vysvetľuje Kovalčík. Podľa jeho názoru môže oslabenie dopytu viac postihnúť elektrotechnický priemysel, najmä rýchlo rastúcu výrobu LCD televízorov. Zo Slovenska totiž pochádza už každý tretí v Európe predaný televízor. „Tam je cenová bitka veľmi výrazná, ceny idú dole a ziskové marže už sú veľmi stlačené, čo môže viesť výrobcov aj dodávateľov k prehodnoteniu niektorých plánovaných investícií,“ tvrdí Kovalčík. Na Slovensko mali prísť dve nové investície tohto typu z Taiwanu, ale je otázne, či v tejto situácii obidve naozaj prídu. Očakávania, že trh s LCD monitormi a televízormi bude v Európe doterajším vysokým tempom rásť, sa zrejme nenaplnia. „Návratnosť nových investícií preto môže byť neistá,“ dodáva Kovalčík.
.stavebníctvo: no problem
Môže odkladanie developerských projektov či ich útlm postihnúť vážnejšie stavebný priemysel? Keď sa bude menej stavať, bude treba menej stavebného materiálu aj menej pracovných síl na stavbách. Predstava, že čoskoro zaplavia pracovné úrady tisícky nezamestnaných murárov, stolárov či elektrikárov je však mylná. Ak sa aj nebude stavať veľa luxusných bytov či veľkých nákupných centier a kancelárií, určite bude pokračovať stavba diaľnic. A navyše k nám aj veľké zdroje z eurofondov na infraštuktúrne projekty. Analytik Trendu Analyses Kovalčík si dokonca myslí, že keby sa neutlmili developerské projekty, tak tu máme vážny problém. „Keby sa realizovali všetky ohlásené projekty, tak to stavebné kapacity nemôžu zvládať. Útlm, či skôr pomalší rast vlastne pomôže tomu, že stavebné kapacity nebudú také našponované a nemusí dôjsť k výraznému zdraženiu stavebných prác, ktoré hrozilo, keďže tu už bola bitka o stavebné kapacity,“ tvrdí Kovalčík.
.naše peniaze
Prirodzene, isté negatíva finančnej krízy pocítia Slováci tam, kde to mnohí intuitívne aj predpokladajú: v bankách. Z pádov bánk v západnej Európe však nemusíme byť zatiaľ zvlášť znepokojení. „Naši občania môžu byť úplne pokojní,“ ubezpečuje pre .týždeň člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor. „Väčšina západných bankových skupín, ktoré pôsobia na Slovensku, expandovala smerom do strednej a východnej Európy, kde poskupovali banky. Tieto skupiny preto nie sú vystavené rizikám“. Lenže, je tu aj prípad Dexie, ktorá sa dnes musí zachraňovať.
„Dexia bola zoštátnená, takže nič vážne nehrozí, ani jej dcérskej spoločnosti na Slovensku,“ upokojuje Ódor a zdôrazňuje, že aj keby štát materskej banke nepomohol, čo je dnes v Európe celkom nemysliteľné, NBS má nástroje na to, aby zabránila odčerpaniu peňazí z našich bánk. „Napríklad v Nemecku dohľad prijal tvrdé opatrenia hneď na to, ako sa americké matky nemeckých dcérskych pobočiek dostali do problémov. Tým zabránili odčerpaniu peňazí.“ Ódor takisto prízvukuje, že naše banky majú dostatok zdrojov aj kapitálu a sú z tohto pohľadu úplne v poriadku. „Treba si uvedomiť, že naše banky ukladajú svoje prebytočné zdroje do NBS, kým v západnej Európe si banky, naopak, chodia do centrálnych bánk pýtať peniaze. V tomto smere sme na tom podstatne lepšie, nie je tu taká neistota.“ Aj z tohto dôvodu pokladajú ľudia v NBS priame dosahy krízy na náš finančný sektor za zanedbateľné.
Iste, makropohľad môže byť upokojujúci. Niečo však predsa pocítime všetci.Tým, že banky sú dnes omnoho opatrnejšie a navzájom si v časoch neistoty nechcú požičiavať peniaze, medzibankové zdroje zdraželi. A tak nie každého poteší, ak splátky za jeho hypotéku v dôsledku vyšších úrokov stúpnu. Miroslav Tym z ČSOB hovorí: „Zvýšili sa úroky a aj marže, keďže banky majú vyššie náklady na to, aby získali finančné náklady. Práve preto očakávame zvýšenie eurových sadzieb. Môže sa to prejaviť aj v prípade veľkých položiek rodinných výdavkov – pri hypotékach.“ Naopak, na globálnej finančnej kríze zarobia prostredníctvom vyšších úrokov (nielen na Slovenskú) tí, ktorí majú v bankách vklady. Bankár Tym ďalej upozorňuje, že „určite budú drahšie úvery a aj prísnejšie podmienky pre žiadateľov,“ pričom niektorých podnikateľov sa to dotkne viac než iných. „Celkovo sa úvery zdražia, je však pravda, že riziková prirážka bude zrejme v oblasti realít väčšia, kým napríklad v sieťových odvetviach bude prirážka nižšia. Všetci musíme totiž jesť, piť, mať elektriku, bez ktorej by nič nefungovalo. V týchto odvetviach peniaze nebudú také drahé, hoci cítiť to budú aj tieto odvetvia.“
.wall Street a SR
Čo teda čaká v týchto časoch našu ekonomiku? Ľudovít Ódor sa bráni vyčísleniu, o koľko by mohol klesnúť rast HDP. Podľa neho sa dá očakávať spomalenie hospodárskeho rastu, ale v tejto chvíli sa ešte nedá kvantifikovať. Ešte totiž nevieme posúdiť, aký bude dosah finančnej krízy na reálnu ekonomiku v USA. Podľa Ódora však môžeme predpokladať, že v druhej polovici roka 2009 budú dôsledky toho, čo teraz vypuklo v USA, na Slovensku citeľnejšie.
Ján Kovalčík z Trendu Analyses si myslí, že naše firmy budú aj v blízkej budúcnosti viac cítiť dôsledky silno zhodnotenej koruny než finančnej krízy. „Na Slovensku sa, paradoxne, napriek tomu, aký je svet dnes globalizovaný a ako je naša ekonomika otvorená, nemusíme zatiaľ obávať, že by sme mali v budúcnosti dramaticky pocítiť dôsledky globálnej finančnej krízy.“ V prípade developerského či stavebníckeho biznisu, ktorý sa v minulých rokoch nafúkol do nereálnych rozmerov, dokonca zažijeme aj blahodarné účinky tých hrozivých krachov na Wall Street.
Nie veľa štátov má pritom dôvody na optimizmus: americký prezident George Bush dáva Američanom v dramatických prejavoch najavo, že prichádzajú ťažké časy. Takisto nemecký minister financií Peer Steinbrück už pripravuje krajanov na rast nezamestnanosti, Íri sú už hlboko v recesii a Španieli v nej budú zrejme o krátky čas. Nemci, Briti, Francúzi, štáty Beneluxu či Islanďania v posledných dňoch pomocou miliardových balíkov zachraňovali niektoré svoje banky pred hroziacim krachom. Nielen v USA, ale aj v Európe zasadajú krízové štáby úradníkov a odborníkov, ktorí dumajú, ako zabrániť najhoršiemu. Európski politici a finančníci minulý týždeň s absolútnym napätím sledovali, či americký Kongres schváli záchranný balík v hodnote 700 miliárd dolárov. To všetko sa, samozrejme, týka aj nás – mnohí Slováci minulý týždeň spozorneli pri správe, že banka Dexia, ktorá ma svoju dcérsku spoločnosť aj u nás, sa dostala do problémov a Francúzi spolu s Belgičanmi a Luxemburčanmi preto do nej rýchlo naliali 6,4 miliardy eur. Majú Slováci dôvod na paniku či aspoň na zimomriavky?
.developeri: z oblakov na zem
Všetci oslovení, s ktorými .týždeň hovoril, zhodne tvrdia, že najviac pocítia dôsledky finančnej krízy na Slovensku developeri. Na tomto trhu sa totiž posledné roky diali čudné a aj iracionálne veci, keďže dopyt až nezdravo presahoval ponuku. „Developeri sa majú prečo obávať dôsledkov, lebo lietali v oblakoch. Treba im vyslať jednoznačný odkaz: prišiel čas vrátiť sa späť na zem a začať sa zamýšľať nad tým, na čo tu je reálna kúpna sila,“ tvrdí hlavný analytik Trendu Analyses Ján Kovalčík.
Na Slovensku bol v uplynulých rokoch developerský boom. Všetko, čo sa postavilo, sa aj predalo, bez ohľadu na kvalitu či lokalitu – no za obrovské zisky pri minimálnych rizikách. Trh bol po desiatich rokoch, čo sa tu nič nestavalo, vyhladovaný, navyše, ceny nehnuteľností rástli aj v západnej Európe, a tak sa aj na Slovensku predávali byty za neprimerane vysoké ceny. Bola tu časť ľudí, čo si mohla dovoliť kúpiť ich. K tejto skupine sa ešte pridali špekulatívni investori z Británie či Írska, ktorí investovali do bytov v Bratislave. Ceny tak rástli priam do absurdných výšok. To zlákalo na trh mnohé firmy, ktoré sa pôvodne developerským projektom ani nevenovali, ale impozantne vysoké zisky bol hriech nevyužiť. Tak v biznise slušne prežívali aj tí, ktorí inak neoplývali veľkými schopnosťami.
Nových megaprojektov pribúdalo a aj banky ich radi financovali, lebo developerské projekty prinášali aj im veľký a ľahko nadobudnutý zisk.
Banky sa preto o tieto projekty bili – a podliezali s podmienkami pre developerov, ktorým už stačilo iba pár vlastných korún na rozbehnutie biznisu. Strácalo sa aj používanie zdravého sedliackeho rozumu a šlo sa do čoraz riskantnejších vecí. Až kým sa boom neskončil. Realitné spoločnosti už majú problém predať či prenajať všetko, čo sa postavilo. „My sme na veci, ktoré sa dejú dnes v tomto biznise, developerov upozorňovali už pred dvoma rokmi,“ tvrdí Filip Žoldák, ktorý sa v realitnej spoločnosti Lexxus venuje aj výskumu trhu. „Ale až dnes sa k našim pripomienkam nemôžu stavať tak ľahostajne, ako sa stavali.“
Najviac zatiaľ klesol záujem o drahé byty. Kancelárske priestory na tom neboli až tak zle. Spoločnosť HB Reavis, ktorá sa zameriava najmä na administratívne priestory, má za sebou historicky úspešný rok a nemá zatiaľ problém s prenájmom svojich nových kancelárskych priestorov. „Spľasla skôr bublina okolo bytov,“ tvrdí predseda predstavenstva HB Reavis Ivan Valent. „Tam bola iracionalita. Cena starých bytov už išla prirodzene dole, tam to stačilo nechať na normálnu korekciu trhu. A čo sa týka trhu s veľmi luxusnými bytmi, toto pravdepodobne bude niekoho v tejto dobe bolieť.“ Podľa Valenta bolo na tomto trhu „veľmi veľa hlúpych peňazí, ktorým bolo jedno, čo sa kúpi. Dnes absurdne kúpite lacnejšie budovu v centre Londýna ako v centre Bratislavy“.
Aj podľa Filipa Žoldáka z Lexxusu je trh s luxusnými bytmi už nasýtený. Skončili sa aj časy, keď bratislavské rezidencie kupovali špekulatívni domáci i zahraniční investori. To sa dialo najmä v rokoch 2005 – 2006. „Dnes už špekulatívnych nákupov ubudlo takmer na nulu,“ tvrdí Žoldák. Nesúviselo to však s finančnou krízou, ale skôr s nárastom cien našich nehnuteľností a s posunom záujmu investorov ďalej na východ.
To, že v oblasti developerstva sa situácia podstatne zmenila, a že treba veľmi selektovať projekty, tvrdia aj slovenskí bankári. „Developeri budú musieť prehodnotiť svoje plány,“ potvrdzuje novú prax bánk Miroslav Tym, riaditeľ odboru projektového financovania ČSOB. Doteraz konzervatívnejšie banky požadovali od developera približne 20 percent vlastných zdrojov, menej konzervatívnejším stačilo 10 percent, ale podľa informácií .týždňa boli aj prípady, keď banky financovali projekty, do ktorých developer dával aj menej ako desať percent svojich zdrojov. Aj to sa skončilo. Podľa Valenta už z trhu odišli developeri, ktorí išli do projektov iba s desiatimi percentami vlastných zdrojov.
„Teraz budú banky požadovať viac, bude to okolo jednej tretiny,“ tvrdí Miroslav Tym z ČSOB. „Banky budú chcieť aj väčšie záruky – väčšiu predprenajatosť a predpredaj priestorov. Keď sa to teraz sprísni, konečne tu budeme mať podmienky, aké mali banky v západnej Európe už pred krízou.“ Ale banky môžu ísť až do opačného extrému, keďže ich situácia naozaj vyplašila a developerské projekty posudzujú oveľa kritickejšie. To určite spôsobí, že sa trh skonsoliduje. „Väčší sa posilnia, menší a strední developeri z trhu odídu,“ myslí si Ivan Valent. Niektoré megaprojekty budú zrejme odložené na neskorší termín, kým banky nevrátia do ekonomiky viac peňazí. A od niektorých sa aj upustí, lebo do nich už opatrnejšie banky nepôjdu. „Ak sa situácia nebude ďalej výrazne zhoršovať, tak to bez väčších problémov ustojíme a firma bude ďalej rásť,“ tvrdí Valent z HB Reavis a pokračuje: „Je možné, že budeme musieť niektoré projekty spomaliť či oneskoriť, aj keď u nás zatiaľ takéto rozhodnutie nepadlo.“
Nedá sa očakávať nejaké krachovanie developerov, ešte stále je to celkom zaujímavý biznis, akurát z neho odídu tí, ktorých na developerstvo dočasne zlákal iba veľmi vysoký zisk a malé riziko. Martin Malaník, predseda predstavenstva Lexxusu, si myslí, že trh sa sám vyčistí, developeri sami prehodnotia svoje investičné zámery, ktoré mali vo fáze príprav, a buď ich zmenia, alebo ich neuskutočnia vôbec. „A tí, pre ktorých to nebol core bizis, už nezačnú ďalšie projekty. To je celé.“ Takže pre mnohých Slovákov dobrá správa: pyšným, bláznivo predraženým projektom v týchto časoch konečne odzváňa.
.a čo automobilky?
Keď sa ukázalo, že finančná kríza je vážnejšia, na Slovensku sa prvý ustarostený pohľad uprel na automobilky. Celý tento priemysel sa orientuje na export a je veľmi citlivý na nákupné nálady Nemcov či Francúzov. V krízových časoch je logické, že ľudia odložia nákupy áut, ktoré súrne nepotrebujú.
Prvá sa ozvala trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia, ktorá práve koncom septembra spúšťala sériovú výrobu nového modelu. Pri tejto slávnostnej príležitosti musel šéf tohto závodu Jean Mouro odpovedať aj na otázky o stagnujúcej kapacite výroby. „Určite nebudeme znižovať počet pracovných miest,“ vyhlásil, ale zároveň dodal, že momentálne neuvažujú o zavedení tretej pracovnej zmeny. Kia ani Volkswagen zatiaľ nehlásili nijaké väčšie problémy. Hlavný analytik Trendu Analyses Ján Kovalčík nevidí reálne, že by tu v blízkom čase automobilky výrazne prepúšťali ľudí. „Ale ak sa pozrieme na celý sektor, vrátane dodávateľov automobiliek, môže dôjsť k tomu, že zo Slovenska odídu niektorí výrobcovia káblových zväzkov. Prípadne iné výroby, ktoré stavajú na lacnej práci. Je možné, že časť týchto kapacít odíde do lacnejších krajín, ale to nie je dôsledok finančnej krízy, ale postupného zdražovania pracovnej sily na Slovensku. Netreba sa však obávať, že by odišla všetka výroba káblových zväzkov, ktorá na Slovensku živí okolo 20-tisíc ľudí. Veľká časť z nich zabezpečuje dodávky pre automobilky na Slovensku a v blízkych krajinách, a preto potrebujú byť v dostupnej vzdialenosti.“
Určite sa však stane to, že automobilky, ktoré prišli na Slovensko neskôr – teda trnavský PSA a žilinská KIA – budú odďaľovať nábeh na plné kapacity, teda prijímanie nových ľudí. „Pôvodne mali už začiatkom budúceho roka spúšťať tretiu zmenu, čo sa asi neuskutoční. Pod vplyvom finančnej krízy a hroziacej recesie ľudia opatrnejšie narábajú s výdavkami. Upúšťajú od väčších nákupov a nejaký čas sa bude v Európe predávať menej áut. PSA už ohlásil, že tretiu zmenu v Trnave budúci rok nespustí a nedá sa vylúčiť, že slabší dopyt prinúti k podobnému rozhodnutiu aj KIU,“ vysvetľuje Kovalčík. Podľa jeho názoru môže oslabenie dopytu viac postihnúť elektrotechnický priemysel, najmä rýchlo rastúcu výrobu LCD televízorov. Zo Slovenska totiž pochádza už každý tretí v Európe predaný televízor. „Tam je cenová bitka veľmi výrazná, ceny idú dole a ziskové marže už sú veľmi stlačené, čo môže viesť výrobcov aj dodávateľov k prehodnoteniu niektorých plánovaných investícií,“ tvrdí Kovalčík. Na Slovensko mali prísť dve nové investície tohto typu z Taiwanu, ale je otázne, či v tejto situácii obidve naozaj prídu. Očakávania, že trh s LCD monitormi a televízormi bude v Európe doterajším vysokým tempom rásť, sa zrejme nenaplnia. „Návratnosť nových investícií preto môže byť neistá,“ dodáva Kovalčík.
.stavebníctvo: no problem
Môže odkladanie developerských projektov či ich útlm postihnúť vážnejšie stavebný priemysel? Keď sa bude menej stavať, bude treba menej stavebného materiálu aj menej pracovných síl na stavbách. Predstava, že čoskoro zaplavia pracovné úrady tisícky nezamestnaných murárov, stolárov či elektrikárov je však mylná. Ak sa aj nebude stavať veľa luxusných bytov či veľkých nákupných centier a kancelárií, určite bude pokračovať stavba diaľnic. A navyše k nám aj veľké zdroje z eurofondov na infraštuktúrne projekty. Analytik Trendu Analyses Kovalčík si dokonca myslí, že keby sa neutlmili developerské projekty, tak tu máme vážny problém. „Keby sa realizovali všetky ohlásené projekty, tak to stavebné kapacity nemôžu zvládať. Útlm, či skôr pomalší rast vlastne pomôže tomu, že stavebné kapacity nebudú také našponované a nemusí dôjsť k výraznému zdraženiu stavebných prác, ktoré hrozilo, keďže tu už bola bitka o stavebné kapacity,“ tvrdí Kovalčík.
.naše peniaze
Prirodzene, isté negatíva finančnej krízy pocítia Slováci tam, kde to mnohí intuitívne aj predpokladajú: v bankách. Z pádov bánk v západnej Európe však nemusíme byť zatiaľ zvlášť znepokojení. „Naši občania môžu byť úplne pokojní,“ ubezpečuje pre .týždeň člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor. „Väčšina západných bankových skupín, ktoré pôsobia na Slovensku, expandovala smerom do strednej a východnej Európy, kde poskupovali banky. Tieto skupiny preto nie sú vystavené rizikám“. Lenže, je tu aj prípad Dexie, ktorá sa dnes musí zachraňovať.
„Dexia bola zoštátnená, takže nič vážne nehrozí, ani jej dcérskej spoločnosti na Slovensku,“ upokojuje Ódor a zdôrazňuje, že aj keby štát materskej banke nepomohol, čo je dnes v Európe celkom nemysliteľné, NBS má nástroje na to, aby zabránila odčerpaniu peňazí z našich bánk. „Napríklad v Nemecku dohľad prijal tvrdé opatrenia hneď na to, ako sa americké matky nemeckých dcérskych pobočiek dostali do problémov. Tým zabránili odčerpaniu peňazí.“ Ódor takisto prízvukuje, že naše banky majú dostatok zdrojov aj kapitálu a sú z tohto pohľadu úplne v poriadku. „Treba si uvedomiť, že naše banky ukladajú svoje prebytočné zdroje do NBS, kým v západnej Európe si banky, naopak, chodia do centrálnych bánk pýtať peniaze. V tomto smere sme na tom podstatne lepšie, nie je tu taká neistota.“ Aj z tohto dôvodu pokladajú ľudia v NBS priame dosahy krízy na náš finančný sektor za zanedbateľné.
Iste, makropohľad môže byť upokojujúci. Niečo však predsa pocítime všetci.Tým, že banky sú dnes omnoho opatrnejšie a navzájom si v časoch neistoty nechcú požičiavať peniaze, medzibankové zdroje zdraželi. A tak nie každého poteší, ak splátky za jeho hypotéku v dôsledku vyšších úrokov stúpnu. Miroslav Tym z ČSOB hovorí: „Zvýšili sa úroky a aj marže, keďže banky majú vyššie náklady na to, aby získali finančné náklady. Práve preto očakávame zvýšenie eurových sadzieb. Môže sa to prejaviť aj v prípade veľkých položiek rodinných výdavkov – pri hypotékach.“ Naopak, na globálnej finančnej kríze zarobia prostredníctvom vyšších úrokov (nielen na Slovenskú) tí, ktorí majú v bankách vklady. Bankár Tym ďalej upozorňuje, že „určite budú drahšie úvery a aj prísnejšie podmienky pre žiadateľov,“ pričom niektorých podnikateľov sa to dotkne viac než iných. „Celkovo sa úvery zdražia, je však pravda, že riziková prirážka bude zrejme v oblasti realít väčšia, kým napríklad v sieťových odvetviach bude prirážka nižšia. Všetci musíme totiž jesť, piť, mať elektriku, bez ktorej by nič nefungovalo. V týchto odvetviach peniaze nebudú také drahé, hoci cítiť to budú aj tieto odvetvia.“
.wall Street a SR
Čo teda čaká v týchto časoch našu ekonomiku? Ľudovít Ódor sa bráni vyčísleniu, o koľko by mohol klesnúť rast HDP. Podľa neho sa dá očakávať spomalenie hospodárskeho rastu, ale v tejto chvíli sa ešte nedá kvantifikovať. Ešte totiž nevieme posúdiť, aký bude dosah finančnej krízy na reálnu ekonomiku v USA. Podľa Ódora však môžeme predpokladať, že v druhej polovici roka 2009 budú dôsledky toho, čo teraz vypuklo v USA, na Slovensku citeľnejšie.
Ján Kovalčík z Trendu Analyses si myslí, že naše firmy budú aj v blízkej budúcnosti viac cítiť dôsledky silno zhodnotenej koruny než finančnej krízy. „Na Slovensku sa, paradoxne, napriek tomu, aký je svet dnes globalizovaný a ako je naša ekonomika otvorená, nemusíme zatiaľ obávať, že by sme mali v budúcnosti dramaticky pocítiť dôsledky globálnej finančnej krízy.“ V prípade developerského či stavebníckeho biznisu, ktorý sa v minulých rokoch nafúkol do nereálnych rozmerov, dokonca zažijeme aj blahodarné účinky tých hrozivých krachov na Wall Street.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.