Trident na Slovensku

Dnes sa na Slovensku u rímskych katolíkov stretneme takmer výlučne len s novou omšou, zvanou aj omša Pavla VI. či novus ordo missae. Vo svete i u nás sa, samozrejme, slúžia aj katolícke omše iného obradu, napríklad u našich gréckych katolíkov ide o byzantský obrad, ale až okolo 95 percent celosvetovej populácie katolíkov patrí pod západnú, resp. latinskú cirkev, teda pod rímsky obrad. Pred pár rokmi by sa katolík u nás s tridentskou omšou stretol iba ťažko. No postupne sa vracia späť a kostolov, kde sa táto omša slúži, pribúda.

iba v latinčine

Aby sme pochopili, čo je tridentská omša, musíme sa vrátiť do šestnásteho storočia, keď bol na ekumenickom koncile v talianskych mestách Trident a Boloňa kodifikovaný jeden spôsob slávenia omše, keďže dovtedy sa používali rôzne formy, hoci mnohé sa podobali. „Aby to neprechádzalo do nejakej svojvôle, na Tridentskom koncile povedali, že toto bude riadna forma slávenia pre cirkev a popritom môžu v určitých oblastiach ostať aj ich špecifické formy,“ vraví Boris Bartho, vysokoškolský učiteľ a člen Spoločenstva Ladislava Hanusa.

O pár stoviek rokov neskôr, začiatkom 20. storočia, sa objavilo tzv. liturgické hnutie, ktoré sa snažilo omšu priblížiť ľuďom. „Aby ľudia vedeli, čo sa vlastne na omši deje, čo robí kňaz pri oltári, aby to vnímali a mali na tom aktívnu účasť,“ vysvetľuje Boris Bartho. „Toto povedomie vyvrcholilo na Druhom vatikánskom koncile, kde sa povedalo, že obrady sa majú zjednodušiť, má sa dať väčší priestor ľudovému jazyku a má prísť nová liturgická reforma. Po koncile pápež Pavol VI. zaviedol liturgickú reformu, ktorá rozhodla, že novou omšou sa má nahradiť dovtedajšia liturgia.“

Medzi najväčšie rozdiely medzi tridentskou a novou omšou patrí, že tridentská sa slávi iba v latinčine, no dôležité je aj to, že kňaz je pri nej obrátený chrbtom k ľudu – teda je akoby na ich čele – a stojí tvárou k oltáru. „Ľudia sú na nej o niečo menej zapojení do odpovedí v modlitbách a niekedy je to tak, že odpovedajú len miništranti. Viac teda zdôrazňuje úlohu kňaza a miništrantov a možno viac sprostredkúva bázeň a úctu voči Bohu a voči Pánovi Ježišovi prítomnému v oltárnej sviatosti,“ uzatvára Bartho.