V dnešnej dobe, keď sa stres a panika z mestského prostredia stáva serióznym problémom, môže nečakaný oddych predstavovať aj Senec a jeho jazerá.
Neviem prečo, ale dlhý čas som mal Slnečné jazerá zafixované ako miesto s vôňou pripáleného langoša a poľských turistov „nadžgatých“ v stane. Jazero bolo husto obkľúčené čudesnými stavbami typu „mám záhradnú chatku, ale chcem mať ranč“ alebo „ vyťažme každý štvorcový centimeter“.
Posledné roky sa mi tam však podarilo navštíviť viac normálnych a príjemných víkendových chát a domčekov a častejšie som sa tam vracal za relaxom alebo zaujímavými ľudmi.
Architektonický ateliér ksa. /Kopecký Studený Architekti/ už majú v tejto lokalite za sebou jednu podarenú realizáciu — drevenú chatku s malým mólom z roku 1997. Stavba vtedy zaujala architektonickú obec a vyhrala aj cenu časopisu Arch. Teraz sa pustili do prestavby/nadstavby na opačnom konci jazera.
Ich nová stavba v Senci, to sú vlastne dve platne na stĺpoch dva metre nad zemou zo strany cesty, ale letiace viac ako päť metrov nad druhou stranou domu, tou bližšou k vode. Výplň medzi dvoma rovinami tvoria dva obaly: prvým, transparentným, je sklo, tým druhým sú biele posuvné okenice, ktoré vedia chatu kompletne uzavrieť. Úplný spodok stavby je vlastne torzo pôvodnej chaty aj s malou terasou, ktorá je na jednej strane celkom zapustená pod úrovňou terénu, na strane druhej sa obracia k vode.
Novú realizáciu som mal možnosť vidieť v rôznych štádiach rozpracovanosti a vždy na mňa zapôsobila šokujúco v tom najlepšom slova zmysle: najskôr to bolo torzo z pôvodnej chaty, neskôr dve betónové stropné dosky letiace nad cestou, nakoniec nekompromisný biely oblak vznášajúci sa nad brehom, často komentovaný susedmi a okoloidúcimi.
A práve nekompromisnosť je kvalita, ktorú na tejto stavbe obdivujem najviac. Či už ide o kompletne presklené poschodie bez rozdielu funkcie za ním (spálňa, obývačka, kúpelňa) alebo úplná možnosť „obaliť“ celé toto poschodie do bielych posuvných okeníc, ktoré sa celkom „dotykovo“, teda poháňané iba majiteľovou silou, dajú bez problémov minimalizovať. Bez obmedzení je takisto výhľad na jazero pomedzi koruny borovíc, ktoré tu ostali ako spomienka na pôvodné okolie. Páči sa mi aj možnosť užiť si toto miesto z viacerých rovín: či už je to rovina malého móla rovno pri vode, malá terasa pod domom, ktorý sa nad ňou vznáša vo výške skoro dvoch poschodí, rovinu úplne presklenej obývačky alebo strechu, na ktorú vedú prijemné vnútorné točité schody. Kedže sklenený obal domu ustupuje skoro pol metra od obalu okeníc, dá sa týmto priestorom celý dom obísť z vonkajšej strany. Na jednom mieste sa táto „škára“ rozšíri na prijemnú lodžiu s fantastickým výhľadom.
Architekti narábali so základnými a jednoduchými podstatami pobytu v rekreačnom stredisku: zmiešali krásny výhľad, viacero terás a lodžií spolu s možnosťou celkom sa otvoriť/uzavrieť. Samozrejme, v celom projekte zohral významnú úlohu aj investor, uvoľnený a osvietený človek oplývajúci trpezlivosťou a najmä dôverou k profesii architekta.
Zdá sa, že na Slnečných jazerách vzniká čoraz viac dobrej architektúry. ...a že vraj aj voda má byť už len čistejšia.
Neviem prečo, ale dlhý čas som mal Slnečné jazerá zafixované ako miesto s vôňou pripáleného langoša a poľských turistov „nadžgatých“ v stane. Jazero bolo husto obkľúčené čudesnými stavbami typu „mám záhradnú chatku, ale chcem mať ranč“ alebo „ vyťažme každý štvorcový centimeter“.
Posledné roky sa mi tam však podarilo navštíviť viac normálnych a príjemných víkendových chát a domčekov a častejšie som sa tam vracal za relaxom alebo zaujímavými ľudmi.
Architektonický ateliér ksa. /Kopecký Studený Architekti/ už majú v tejto lokalite za sebou jednu podarenú realizáciu — drevenú chatku s malým mólom z roku 1997. Stavba vtedy zaujala architektonickú obec a vyhrala aj cenu časopisu Arch. Teraz sa pustili do prestavby/nadstavby na opačnom konci jazera.
Ich nová stavba v Senci, to sú vlastne dve platne na stĺpoch dva metre nad zemou zo strany cesty, ale letiace viac ako päť metrov nad druhou stranou domu, tou bližšou k vode. Výplň medzi dvoma rovinami tvoria dva obaly: prvým, transparentným, je sklo, tým druhým sú biele posuvné okenice, ktoré vedia chatu kompletne uzavrieť. Úplný spodok stavby je vlastne torzo pôvodnej chaty aj s malou terasou, ktorá je na jednej strane celkom zapustená pod úrovňou terénu, na strane druhej sa obracia k vode.
Novú realizáciu som mal možnosť vidieť v rôznych štádiach rozpracovanosti a vždy na mňa zapôsobila šokujúco v tom najlepšom slova zmysle: najskôr to bolo torzo z pôvodnej chaty, neskôr dve betónové stropné dosky letiace nad cestou, nakoniec nekompromisný biely oblak vznášajúci sa nad brehom, často komentovaný susedmi a okoloidúcimi.
A práve nekompromisnosť je kvalita, ktorú na tejto stavbe obdivujem najviac. Či už ide o kompletne presklené poschodie bez rozdielu funkcie za ním (spálňa, obývačka, kúpelňa) alebo úplná možnosť „obaliť“ celé toto poschodie do bielych posuvných okeníc, ktoré sa celkom „dotykovo“, teda poháňané iba majiteľovou silou, dajú bez problémov minimalizovať. Bez obmedzení je takisto výhľad na jazero pomedzi koruny borovíc, ktoré tu ostali ako spomienka na pôvodné okolie. Páči sa mi aj možnosť užiť si toto miesto z viacerých rovín: či už je to rovina malého móla rovno pri vode, malá terasa pod domom, ktorý sa nad ňou vznáša vo výške skoro dvoch poschodí, rovinu úplne presklenej obývačky alebo strechu, na ktorú vedú prijemné vnútorné točité schody. Kedže sklenený obal domu ustupuje skoro pol metra od obalu okeníc, dá sa týmto priestorom celý dom obísť z vonkajšej strany. Na jednom mieste sa táto „škára“ rozšíri na prijemnú lodžiu s fantastickým výhľadom.
Architekti narábali so základnými a jednoduchými podstatami pobytu v rekreačnom stredisku: zmiešali krásny výhľad, viacero terás a lodžií spolu s možnosťou celkom sa otvoriť/uzavrieť. Samozrejme, v celom projekte zohral významnú úlohu aj investor, uvoľnený a osvietený človek oplývajúci trpezlivosťou a najmä dôverou k profesii architekta.
Zdá sa, že na Slnečných jazerách vzniká čoraz viac dobrej architektúry. ...a že vraj aj voda má byť už len čistejšia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.