Jašter neukojiteľný, sova jobusová, stacionárny skateboard, ďalekohľad na nazeranie do minulosti, geometrický stred sveta a vesmíru. Neexistujú? Mýlite sa. Vitajte vo Vrbovskom rozprávkovom svete.
Všetky tieto informácie na vás zaútočia pri prechádzke po Náučnom chodníku Stredom sveta a vesmíru — Vrbovským CHRÁP-om (chránený park), ktorého slávnostné uvedenie do života sa konalo v sobotu 27. septembra v hlavnom meste svetovej vedy, teda vo Vrbovom. Ide o jediný recesistický chodník svojho druhu v strednej Európe. Myšlienka vydláždenia cesty za novými informáciami a zábavou skrsla v hlave Adriane Kováčovej a Andrejovi Budislavovi Jobusovi.
Že dnes už nie je záujem o vzdelanie? To ľahko vyvrátila nemalá skupina ľudí všetkých vekových kategórií, ktorá s radosťou očakávala otvorenie slávnosti pred známou šikmou vežou s rovnými dverami. To je tá, o ktorej sa traduje neuveriteľná legenda, že na koho raz padne, toho dočista zabije.
Začalo sa rezko. Krátky pohľad do budúcnosti, ešte upraviť kobratu (vrbovský vedecký názov pre kravatu), a mohlo sa okamžite vykročiť. Hoci prvé konské metro s nezvyčajnými dopravnými prostriedkami — jobusmi — je už dávno zničené, do Vrbovského CHRÁP-u sa dá bez problémov prejsť po svojich, úplne bez pľuzgierov.
Prestrihnutie pásky. „Vivat precedovi multiorganizácie KRIAK!“ vzdával sa povinný hold „pánovi precedovi — húpacému konovi“, ktorý dohliadal nad dôstojným priebehom odhalenia nového monumentu Stredu sveta a vesmíru. Stred bol vypočítaný a vytýčený organizáciou KRIAK (JZVG Romanom Víťazoslavom Klčom). Architekti originálneho diela mysleli na všetko, zabezpečili ho proti hroziacim teroristickým útokom i vandalom a nezabudli ani na vyznávačov nočných potuliek. A akoby to bolo, keby Stredu sveta tvorcovia zabudli vdýchnuť hudobnú dušu? Vrbovskí víťazi preto so samozrejmosťou ukázali, že aj päťmetrová železobetónová stavba môže vydávať famózne tóny.
Videla som žabu šabľozubú, čím sa nemôže pochváliť každý. Na to, že sa tento živočích živí výlučne ľudským mäsom, bol celkom mierumilovný. No nedajte sa pomýliť, väčšina vrbovských endemitov sa naozaj zaraďuje medzi zákerné dravce, ktoré významne regulujú počet obyvateľov Vrbového. Nedotýkať sa!
Dobrá hudba musí byť tak, ako je potrebná bezpečnosť pri práci. Účastníci mali možnosť zaspievať si spolu s Karpatskými Chrbátmi a ich Zajacmi a zaskákať si do rytmu dychovej hudby Vrbovanka. A čo mohlo byť krajšie, ako z plného hrdla spolu s Laskym a Branuškom zakričať do neba: „Stred sveta je vo Vrbovom!“
Doma dobre, nie?
Všetky tieto informácie na vás zaútočia pri prechádzke po Náučnom chodníku Stredom sveta a vesmíru — Vrbovským CHRÁP-om (chránený park), ktorého slávnostné uvedenie do života sa konalo v sobotu 27. septembra v hlavnom meste svetovej vedy, teda vo Vrbovom. Ide o jediný recesistický chodník svojho druhu v strednej Európe. Myšlienka vydláždenia cesty za novými informáciami a zábavou skrsla v hlave Adriane Kováčovej a Andrejovi Budislavovi Jobusovi.
Že dnes už nie je záujem o vzdelanie? To ľahko vyvrátila nemalá skupina ľudí všetkých vekových kategórií, ktorá s radosťou očakávala otvorenie slávnosti pred známou šikmou vežou s rovnými dverami. To je tá, o ktorej sa traduje neuveriteľná legenda, že na koho raz padne, toho dočista zabije.
Začalo sa rezko. Krátky pohľad do budúcnosti, ešte upraviť kobratu (vrbovský vedecký názov pre kravatu), a mohlo sa okamžite vykročiť. Hoci prvé konské metro s nezvyčajnými dopravnými prostriedkami — jobusmi — je už dávno zničené, do Vrbovského CHRÁP-u sa dá bez problémov prejsť po svojich, úplne bez pľuzgierov.
Prestrihnutie pásky. „Vivat precedovi multiorganizácie KRIAK!“ vzdával sa povinný hold „pánovi precedovi — húpacému konovi“, ktorý dohliadal nad dôstojným priebehom odhalenia nového monumentu Stredu sveta a vesmíru. Stred bol vypočítaný a vytýčený organizáciou KRIAK (JZVG Romanom Víťazoslavom Klčom). Architekti originálneho diela mysleli na všetko, zabezpečili ho proti hroziacim teroristickým útokom i vandalom a nezabudli ani na vyznávačov nočných potuliek. A akoby to bolo, keby Stredu sveta tvorcovia zabudli vdýchnuť hudobnú dušu? Vrbovskí víťazi preto so samozrejmosťou ukázali, že aj päťmetrová železobetónová stavba môže vydávať famózne tóny.
Videla som žabu šabľozubú, čím sa nemôže pochváliť každý. Na to, že sa tento živočích živí výlučne ľudským mäsom, bol celkom mierumilovný. No nedajte sa pomýliť, väčšina vrbovských endemitov sa naozaj zaraďuje medzi zákerné dravce, ktoré významne regulujú počet obyvateľov Vrbového. Nedotýkať sa!
Dobrá hudba musí byť tak, ako je potrebná bezpečnosť pri práci. Účastníci mali možnosť zaspievať si spolu s Karpatskými Chrbátmi a ich Zajacmi a zaskákať si do rytmu dychovej hudby Vrbovanka. A čo mohlo byť krajšie, ako z plného hrdla spolu s Laskym a Branuškom zakričať do neba: „Stred sveta je vo Vrbovom!“
Doma dobre, nie?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.